Podzemí

Potichu jsem se přibližovala ke vchodu. Trochu nesměle jsem vkročila dovnitř, ale ihned na to jsem se postavila do pozoru. Nesměla jsem cítit strach. Kano, vážně bys neměla ... YURUSE! Zařvala jsem na něj v mysli, ale nedávala jsem to najevo. Pomalu ale jistě jsem kráčela chodbou, až jsem za sebou ucítila závan větru...

" Ne " Odvětila jsem disciplinovaně a hleděla před sebe, nacož jsem okamžitě zaujala tradiční postoj při předávání informací od výše představeného člověka. Klekla jsem si a o jednu nohu jsem měla opřenou hlavu a zakrývala jsem si ji rukou. " Ale ráda bych to věděla " Odvětila jsem znovu a uslyšela Yonbiho. K ... Mlč!

Uvnitř jsem teď skoro umřela. Zabít své nejbližší ... tohle musí být nějaký trest. Chvílemi jsem si myslela že odmítnu, ale když jsem si v hlavě ujednala pro a proti, kolik lidí tím zachráním. Ale i přesto, zabít své nejbližší a nikdy je nevidět? Graye? Matku? Sestru? To mi přišlo nemyslitelné, ale i přes to jsem ze sebe vydala jediné slovo " Hai " Sykla jsem bez známky nějakých emocí. Poté jsem se zvedla a pomalu odcházela pryč. Pamatuji si historky otce o pravých Shinobi. Zatímco Hokage je slunce, Shinboi ochraňující vesnici se plahočí ve stínu. Tse, už mluvím jako Danzo, legendární Shinobi, zakladatel Spolku Root. Prostě jsem ale nemohla odmítnout, tím bych odsoudila svět Shinobi. Mezi dveřmi jsem se jen zeptala na melou podrobnost. Bylo mi jasné, že se jedná o tu rybí hlavu, ale co přesně mám poté dělat. " A pak ? "

Priestor zavanula chakra, chakra temnejšia než bolo normálne zvykom, keby táto chakra mala tvar a tú moc, tak by kludne zatienila aj oblohu, tak by zatienila duše hocijakého tvora na svete. Bohužial však bola zapečatená vo mne a tak to znamenalo len to, že som niekde nablízku. Cítil som to, tie pocity, každý človek mal svoju temnú stránku a myšlienky, preto bolo stopovanie pomocou "tohto" spôsobu celkom ľahké. Nevedel som však nájsť žiadnu cestu.. tak.. prečo sa proste neprebúrať? Máš na výber.. povedal som do tmy páč som bol presvedčený že ma ten niekto počul. Nechcelo sa mi to tu zrovna demolovať, ale keby ma k sebe nepustil tak.. mal proste smolu.

Nenávisť? a čo potrebujem? ty si ten ktorý Kane vlial do hlavy tie.. nezmysli ? to mi úplne stačí.. Zamumlal som na čo som si popukal hánkami. Oči ktoré mali v sebe už pernamentne Kyuubiho pohľad sa len trocha rozžírili a stali sa takými, krvilačnejšími. Mal som v pláne skoncovať to rýchlo, teda ak sa to proti súperovi tohto kalibru vôbec dalo "skončovať" a "rýchlo".

Zaútočím na niekoho kto je už nunkeninom.. ja kriminálnikom nie som. Pokrčil som ramenami s nepríjemným úškrnom na tvári. V momente som po Naovi niekoľko kunaiov ktoré mierili na životne dôležité orgány. V ruke sa mi pri tom začal vytvárať rasengan ktorý.. mal byť pre tohto uchihu smrteľný, alebo som aspoň dúfal že bude stačiť iba jeden.

Tento krát sa môj úškrn zmenil do nepríjemného. Do úškrnu ktorý mávajú predátory, beštie, nemysliace beštie ktoré túžia iba po krvi a po bolesti ich nepriateľa. Bolo v tom toľko zúrivosti a chuti po zabíjaní, že to mohlo byť cítiť aj tým ktorý by normálne protivníkové myšlienky a pocity vycítiť nedokázal.. moje besnenie bolo zjavné. Keď som si v hlave prehral to, že som sám takmer Kanu zabil.. V momente som sa objavil kúsok pred ním, teda pri jednom z kunaiou . Doslova mnou tento krát lomcovala Kyuubiho chakra, nebol to klasický mód a ani nič podobné.. proste vychádzala zo mňa.. akoby som bol ja a Kyuubi jedno a to samé. Bijuu rasengan ! zavrčal som po čom som do Susana napálil takú polo-bijuu bombu v podobe rasenganu. Ten bol pre zmenu úplne čierny a.. no popravde som tam Kyuubiho chakru primiešal skôr mimovoľne.

Nemám byť naštvaný ? To si píš že k*rva budem nasraný ! To kvôli tebe Kana musela zabiť svoju vlastnú rodinu.. toto sa nedá vyhovoriť nejakým "vyšším" cieľom.. Zavrčal som.. pocítil som ako chce potlačiť chakru no.. problém bol v tom že nemal kde, moja pečať neexistovala, možno aj preto som sa na Kyuubiho v podstate stále tak "podobal". Keď však povedal druhú poznámku tak som len preglgol. Musel som uznať že v tomto má pravdu. Bohvie čo je teraz z kanou a navyše keď bola.. až vtedy som si uvedomil že na pečati ktorú som na nej umiestnil niečo cítim.. nejaký tlak.. proste.. akoby išla každú chvíľu prasknúť a zmiznúť.. Bez slova som uvolnil jednu zo svojich rúk, námatkovo som spravil pečať a znova som zmizol.. tento krát priamo ku kane.
(presun)

Došiel som sem s jedným veľkým dreveným kočíkom.Prešiel som dlhou chodbou až som narazil na nejakého chlapíka ktorý bol pravdepodobne ANBU.Čauko.Asi ste ma sem volal.Tak tu som.Usmial som sa a deti kolísal v kočíku.Spali a dúfal som, že ešte aj dlho budú.

Urobil som si klon z Mokutonu a ten von pred kanclom strážil deti.Pomaly som otvoril dvere a vošiel dnu.Zatvoril som ich a stál pri stoličke.Volali ste ma?

... si robí srandu? ...Hovoril som si v duchu.Nó...Nevedel som čo povedať ale radšej som niečo povedal aby ponuku nezmenil.... no to by som veľmi rád.

prišiel som do podzemia sa opytať na neake misie či netreba pomocuvidel tam jounina Kagami Nagashiro a velitela anubu ah ahoj vsetci pozdravil som sa potom sa pozeral na oboch
nevieťe či anbu alebo niekto nepotrebuje pomoc s misiouopytal sa nikto neodpovedal otočil sa a odišiel a len zdvihol ruku a zamaval