Želví Ostrov

Tak teda dáme si šalát s kurčaťom a vyprážanými zemiakmi pre teba povedala som a kuchár začal okamžite variť a ja som si len sadla za stôl a povedala som za 20 minút to bude asi . Bola som ticho a len sedela a potom som len poznamenala Sadni si prosím ťa, za chvíľku budeme jesť . nervózne som čakala na to kedy prinesú jedlo .

Odlepil som sa od steny a nervózne som si sadol za stôl, vedľa Sory. Rozpačito som sa obzeral po kuchyni a úporne som rozmýšľal nad nejakou témou, ktorú by som vedel nahodiť. Rozmýšľal som nad Shiho metódou, no to sa nehodilo, keďže som mal odísť, a čas, kedy sa zazrieme najbližšie bol ďaleký. Ešte viac nervóznejšie som začal slabo škubať nohou. V duchu som dúfal, že niečo nadhodí ona.

Keď že bol ticho a mňa nič nenapádalo tak som len povedala Škoda že už zajtra odchádzaš , je mi s tebou príjemne. Povedala som mu to na rovinu keď že sa mi páčil a bol sympatický, medzi tým som však myslela na Seikenové slová no sama som sa v sekunde presvedčila že moje srdce bilo inak , rýchlejšie a rýchlejšie . Celkom som sa začervenala a čakala som na večeru .

No... Lenže to je osud Kágov. usmial som sa, no nejak to nevyšlo. Vôbec mi do smiechu nebolo, bolo mi do niečoho úplne iného. Tak ako s tebou, mi nikdy v živote dobre nebolo. Tak mi nebolo, ani keď ma menovali Kágom. dodal som v duchu. Moje srdce začalo protestovať, vraj už sa napracovalo a nabilo dosť, a ja som ho nútil biť ešte viac. Chcel som jej povedať niečo, čo by nám možno zmenilo život, no v tom vošiel do kuchyni kuchár a podal pred nás jedlo. Do frasa...

Po tom čo povedal sa mi srdce rozbúšilo na najmenej 120 buchnutí za minútu bola som ešte viac červenejšia no keď tu kuchár doniesol jedlo tak som si ho rýchlo prisunula a poznamenala som Itadakimatsu začala som si pomaly napichovať na vidličku rajčatá a k tomu som si dala aj trochu pečených zemiakov a mäso , sústo som si dala do úst a príjemne som si vychutnávala jedlo , srdce mi pomaly ustávalo no ako som sa pozrela na Naa tak sa mi znova rozbušilo .Ďalej som jedla svoje je jedno .

Itadakimas... povedal som ešte kuchárovi pri jeho odchode, aj keď to tak neznelo. Pravdou bolo že to vlastne trochu pokazil, čo však nebola jeho vina, ale skôr moja. Môj pohľad som upriamil na čoraz viac červenšiu Soru a len som ju sledoval. Raz za čas som niečo zjedol, ale len trochu. Jediné čo ma teraz zamestnávalo bola ona. Teraz jej tvár splýva z jej vlasmi. Uškrnul som sa v duchu a rozmýšľal som nad odchodom, .. , bolestivým odchodom. No pohľad bol stále na Sore.

Po malých sústach som jedla moje jedlo . Pomaly som dojedala svoje jedlo keď že to nebola najväčšia porcia , a všímala som si Naov príjemný pohľad , tiež som sa naňho pozrela a prehĺtala sústo v ústach . Zadívala som sa do jeho očí boli celkom pekné a pohľad do nich bol upokojujúci a však znova sa mi buchot srdca zvýšil , ako by mi srdce chcelo niečo povedať Neviem prečo ale keď sa pozerám do tvojich očí tak sa mi rozbúchalo srdce , bije ako zvon povedala som a čakala na jeho reakciu , dala som si do úst posledné sústo jedla .

Mne stačí len pohľad na teba a srdce začne buď veľmi biť, alebo stávkovať na jeho ochranu pred ubitím sa k smrti. Moje srdce vravelo to isté. V túto chvíľu bilo ako Shumacher s hemeroidmi utekajúci na záchod. Rukou som odsunul svoj tanier a pomaly ale isto som vstal. Čo takto prechádzka pred rozlúčkou? Taká naša... No dúfam že nie posledná.. prechádzka po tomto ostrove.

Skvelý nápad , len na seba hodím niečo povedala som odsunula som tanier pomaly som prešla do izby kde som si zobrala kabát a prišla som k Naovi a povedala som Môžeme vyraziť na prechádzku , dnes budu určite vidno hviezdy , aspoň dúfam usmiala som sa a chytila ho za ruku a pomaly som s ním vychádzala von z hostinca celkom romanticky naladená a s dobrou náladou .

Napravil som si plášť a nechal som sa viesť Sorou. Čo bol vlastne dobrý nápad, lebo s mojimi pravo-ľavo navigačnými schopnosťami by sme sa naozaj stratili. Kráčal som vedľa nej a pohmkával som si pesničku, ktorú som nedávno počul. Bola to dosť romantická pieseň, ale keďže som sa nechcel strapniť pred Sorou, nespieval som. Obzeral som si ostrov v tichosti keď som sa konečne ozval. V živote som videl len jednú vec, ktorá krásou predbieha ten ostrov...

Myslel tým mňa ? A koho iného ! A čo keď ma inú? nie to myslel mňa určite pomyslela som si , keď že mi povedal takú krásnu vec tak som sa ešte trocha viac začervenala a srdce mi už búšilo ešte viac , bola som celkom napätá . Tie hviezdy , tak nádherný jav , dnes je nádherná jasná obloha , a keď som tu s tebou tak je to ešte krajšie . povedala som potichu pozerajúc sa na hviezdy a rozmýšľala som nad tým ako budem pokračovať v rozhovore a o čom vlastne s Naom.

Tou krásou si už predbehla všetky divy sveta ty. Usmial som sa na ňu a podišiel som k nej bližšie. Tak ako ona, aj ja som si prezeral oblohu, keď som zrazu zazrel na oblohe nezvyčajný jav. Hviezdu. No nie obyčajnú hviezdu, ale padajúcu. Aha, padá hviezda. Veľmi som neveril na povery, ale v túto chvíľu som dal do nich všetko. Praj si niečo...

Začala som rozmýšľať čo asi no napadli ma zatiaľ len 2 veci jednou bol mier a druhou bolo zostať s Naom aspoň o 1 deň dlhšie . No to by sa mi ani nesplnilo keď že to asi ani nie je možné . Už som si vybrala prianie . povedala som a potom Ale nepreháňaj , moja krása nie je hodná ani tohto stromu , či tejto kráse , som oproti nej nič poznamenala som k jeho predchadzajúcej odpovedi .Pritúlila som sa bližšie k Naovi a okolo jeho pása som dala svoju ľavú ruku .

Mojím prianím bolo len jedno. Aby táto chvíľa ostala naveky. Ako mier, tak Sorina spoločnosť. Nie, nepreháňam, skôr uberám. Nesmelo som sa na ňu usmial, vo chvíli keď sa ku mne pritúlila. V tom momente sa srdce vykašľalo na takú zbytočnú prácu a doslova mi zamrelo. Žalúdok som mal niekde v krku a srdce nakoniec skončilo niekde veľmi hlboko dole. Moja tvár sa približovala k tej jej a ja som myslel len na ňu. Sor... bolo jediné čo zo mňa vyšlo keď som ju pobozkal.

Keď ma Nao pobozkal tak som cítila niečo úžasné niečo čo sa nedalo ani vysloviť niečo čo som nikdy necítila a bolo to veľmi príjemné. Po jeho bozku hneď nasledoval ten môj plný vášne a romantiky , veľmi dlhý a príjemný bozk , jeho pery boli tak sladké tak prijemne na tých mojich . Takýto bozk som snáď nikdy nedostala tak príjemné a uvoľňujúce to , to je proste geniálne ako bozkáva , alebo žeb y to nebolo tým? pomyslela som si a ďalej som bozkávala Naa , už som to nevydržala a všetko čo som cítila k Naovi sa objavilo v tých mojich bozkov .

Každý dotyk jej pier ma priam ubíjal. Ale v tom dobrom zmysle slova. Nikdy som k nikomu necítil to, čo som v tú chvíľu cítil k Sore. A v tom mi prišlo na rozum len jedno. Je Raikage, má 16 a jaj otec ma zabije, len čo sa to dozvie. Kašľať nato. No aj tak som sa držal na uzde. Nechcel som spôsobiť niečo, čo by jej uškodilo. Predsa len ešte nebola plnoletá, bola vysoko postavená, tak isto ako ja. Nechcel som to. Stále som ostával len pri bozkoch, no po chvíli som sa odtrhol. Nevedel som čo povedať.. Vlastne som to vôbec nedokázal. Len som jej hľadel do očí, a dúfal že pochopí jednu vec. Že ďalej nechcem zájsť, kvôli nej.

Jednoznačne som pochopila prečo prestal , a mne to aj stačilo , stačilo mi zostať zatiaľ pri bozkoch a ďalej mi netrebalo ísť . Usmiala som sa naňho znova som ho vzala za ruku a pomaly sme sa vracali k hostinci a ja som poznamenala Je už tma už by sme mali ísť spať celkom neskoro . Aha ty už musíš ísť preč , musíš už ísť do Taki preto že ak by ťa tu zajtra Seiken uvidel najskôr by ta rozsekal na kusy naposledy som sa k nemu pritúlila a dlhým bozkom ho pobozkala a zašla som mu do vlasov pravou rukou . Po dlhom bozku som sa od neho odsunula a povedala som Budeš mi chýbať ,neviem si predstaviť ako vydržím bez teba napríklad mesiac . Snáď to zvládnem. Arigato Nao za všetko a Ahoj povedala som sladko a vybrala som sa už do hostinca bez Naa , a pekne pomaly som sa blížila k hostincu , už som sa naposledy otočila zakývala a zmizla som v tme . V hostinci som si umyla zuby a vyzliekla sa a ľahla som do postele v spodnom prádle .

Radšej by som zomrel, akoby som mal stratiť teba. zašepkal som jej ešte do ucha, keď sa rozhodla ísť. Tak... Ahoj. So slzami v očiach som sledoval jej chrbát, ktorý sa strácal v tme. Srdce mi naskočilo, no hneď tĺklo ako na pohrebe. Ešte raz som jej zakýval na rozlúčku a sám som sa vybral z ostrova preč. Lodný strážca bol dosť prekvapený keď ma uvidel takto v noci, no šťastný že sa vraciame napol plachty a mi sme vyrazili. Sledoval som hostinec, Sorinu izbu, z ktorej sálala tma. Smutne som zazeral do okna, dúfajúc že ju tam uvidím, no neuvidel som. Šli sme ďalej... Smerom domov, no smerom od Sory.

Rozhodl jsem se že už to zkusím taky, proto jsem odešel do té ubytovny a tam jsem vyledal někoho, koho jsem se optal. ,,Dobrej, můžete mi dát prosím klíč od pečetě?'' Tázavě se podívám na ninju, kterého jsem našel.

Amaterasu
Počkaj , čoskoro príde Sora , tá ti ho dá ja ho nemám povedala Amaterasu a začala sa hrať s Katanou , pri tom myslela na to kedy asi príde Sora preto že tu mala ešte Ichiboho , čo nebolo najpríjemnejšie pre mňa , dúfala som že čoskoro príde .

,,Dobře, tak já očkám tam.'' Ukázal jsem do jídelny a následně jsem odešel tím směrem. Vzal jsem si něco k jídlu a sedl jsem si k jednomu stolu, co byl nedaleko mě. Sedl jsem si proto k němu a začal jsem se houpat na židli, přitom jsem jedl.

Loď plávala po vode smerom k ostrove , na ostrove som bola raz dva a hneď som šla do hostinca na ostrove , chcela som sa presvedčiť ako na tom je Hiruko , pomaly som prišla k hostinci , obnovili sa mi tie pekné spomienky , prišla som až do jedálne kde čakal Hiruko , pristúpila som k Hirukovi pozrela som sa naňho a povedala som Ahoj , Hiruko , tak čo pripravil si sa či ti mám dať ešte čas? usmiala som sa naňho , bola som celkom pokojná a uvoľnená a to hlavne tomu pokojnému počasiu , stále bolo rovnako , posledných pár týždňov bolo stále tak isto a príjemne.

Připluly jsme na ostrov. Přeskočila jsem palubu a obdivovala jsem velikost ostrova. Netušila jsem, proč se tomu říká Želví ostrov. Sora zamířila do hostince. Zůstala jsem venku a pořád jsem se rozhlýžela. Nikdy jsem nic takového neviděla. Byla jsem naprosto šokovaná. Svítilo sluníčko, tedy už zapadalo a oblohu na západě zbarvovalo do oranžovo-červena. Byl to inpozantní pohled!

,,Dobrý den Raikage-sama.'' Pozdravil jsem a vyskočil jsem na nohy. Vyslechl jsem si ji a pak jsem jen pokýval hlavou. ,,Připravenější už asi nebudu.'' Pousmál jsem se ale dlouho mi to nevydrželo. ,,Myslím že bych to měl už vyzkoušet.'' Prohlásím a přitom polknu. Pevně se jí přitom dívám do očí.

Tak teda poď so mnou . Povedala som a vyrazila som k vodopádom počas cesty som mu rozprávala Mám tvoju pečať , na mieste odomkneš pečať a budeš bojovať zo Shukakom , musíš sa ho dotknúť a pretiahnuť jeho chakru na svoju stranu , ja ti pomôžem minimálne akurát tým že ho na chvíľku zadržím. vravela som cestou , pomaly sme boli na mieste , prešla som cez vodopád do tej miestnosti sadla som si a dodala Sadnisi , sústreď sa a sprav čo máš.