Velké vodopády

Tyto vodopády se nacházejí nedaleko Takigakure. Vodopády jsou ojedinělé jak svým vzhledem tak velikostí.Tyto vodopády jsou přírodním pokladem Takigakure a poutají se k nim velmi zajímavé příběhy dokonce se prý zdejší voda je nejčistší voda široko daleko. Vodopády jsou jak velmi hezké na pohled tak i zajímavé historii. Odehrálo se tu několik velkých bitev před několika sty lety mezi Iwou a Takigakure. Vodopády každý den navštěvuje několik lidí z Takigakure aby si zde odpočinuli po celodenní práci.

Došiel som k vodopádom ako prví.Keďže sa nedalo nič robiť sadol som si pod strom a čakal na ostatních.

Dobehla som tu. Porozhliadala som sa a ponaťahovala sa. Obrovský vejár, visiaci na mojom chrbte som vybrala a roztvorila ho. Prstami som prešla po hladkom povrchu, ktorý sa zdal byť slabý. Zdanie však klamalo, lebo taký vejár zbrane nikdy preraziť nedokázali. Naspäť som ho zložila a nechala ho ležať na zemi. Potom som vytiahla dva malé vejáre...Pousmiala som sa a obzerala si ich.

.... tak kde si? ....Kapucňu som mal stále na hlave a rozmýšľal.Začal som sa hrať s malým diamantom na krku no potom som si všimol, že to dievča vybralo vejáre.Jeden veľký a dve menšie...... hmm ..... zaujímavé .....Napadlo ma pretože som ešte nikdy nevidel boj s vejármi.Riolu: Pobehoval som okolo a všetko si obzeral a nakoniec som skočil do rieky a doplával až k vodopádu.Podplával som ho a bol v malej jaskynke."Tu je to celkom útulné."Začal som obzerať no veľa toho nebolo vidno.Keďže nosil na chrbte rupsak v ktorom mal zápalky, sviečky a mnohé ďalšie veci.Rýchlo vybral zápalku a zapálil sviečku.Zápalku hodil na zem a pokračoval v bádaní v jaskyni.Došiel až na koniec a bolo to dosť ďaleko, aspoň podľa neho.Potom došiel späť na začiatok a zhasol sviečku.Nechal ju tam a vyšiel na breh kde si ľahol a vyhrieval sa na slnku.

Objavil som sa hore na vodopáde a sledoval dianie pod vodopádmi. stále som bol v ANBU oblečení aj z maskou a tak som vyskočil a voľný pádom som lete dole popri vodopáde. Keď som už bol za určitou hranicou zrazu som im zmizol z očí a objavil som sa neďaleko nich. Tak vás zdravím.... znovu... zložil som si masku a dal dole kapucňu. Následne som si zložil plášť aj z maskou a stál som pred nimi v normálnom (tak ako na avatare). No tak pýtajte sa.... pokiaľ nemáte otázky môžeme začať... milo som sa usmial hoci som nemal moc náladu.

Ja otázky nemám.Pozrel som sa na člena ANBU."Ja jeden mám!"Priskočil k nemu."Odkiaľ máš ten meč?"Oči mu žiarili a meč ho priťahoval.

Otázky na moju osobu až neskôr.... Myslím či nemáte otázky na tréning alebo na mňa ako na senseia.... povzdychol si. Ten meč mám už dávno.... ani neviem odkiaľ... jeho otázka ma donútila sa na chvíľu zamyslieť.

Tak fajn... Ty aj z tým tvojim... kamošom.. si trocha pobehajte a rozcvičte sa.... povedal som presvedčivo a pomaly som došiel až k Hane. Podišiel som k nej a slnko ktoré na ňu doteraz svietilo preťal tieň mojej postavy. A ty nemáš žiadne otázky? milo som sa usmieval hoci vo vnútri ma všetko žralo. Ach... Nao... ty Baka... si stále tak isto nezodpovední ako si bol predtým.... pomyslel som si a nad myšlienkou som sa zasmial.

Odrazil som sa od stromu a začal behať okolo jazera až ma nebolo vidno.Riolu behal pri mne a vôbec sme neboli unavení...... ja ..... mne sa nechce no musím! ....Pridal som a obehoval som ho ešte rýchlejšie.

Zložila som malé vejáre a odložila ich. Potom som zdvihla zo zeme ten veľký, roztvorila som ho a ešte raz som si ho prezrela. Bol úplne v poriadku, takže som sa oňho oprela. Pohľad som zabodla do zeme. Odrazu sa tam objavil nejaký tieň, zdvihla som pohľad a predo mnou stál môj sensei. Nie, nemám žiadne otázky povedala som tiež milo, no s falošným úsmevom.

Tak sa rozcvič aj ty.... Následne obaja prídte hore k vodopádu... na konci som zazíval. Otočil som sa a pomaly som šiel smerom k vodopádu hoci tam cesta neviedla. Zrazu sa moja postava iba mihla a ja som už stál hore pri vodopáde kde som si sadol a sledoval krajinu naokolo.

Po pár kolečkách som si dal malú rozcvičku a potom som sa aj s Riolom vybral hore k vodopádom.Prišiel som hore a postavil sa asi tri metre od senseia.Tak čo budeme robiť teraz?

Prikývla som, odvrátila som od senseia tvár a prevrátila som očami. Potom som schmatla vejár, zložila som ho a zatrčila si ho na chrbát. Chcela som si zabehať, ale najprv som si dala rozcvičku. Precvičovala som si hlavne svaly na nohách, potom som sa rozbehla dosť veľkou rýchlosťou okolo jazera.

Teraz si sadni a počkáme na Hanu.... povedal som a ani som sa na neho nepozrel. Pozeral som sa na krajinu a bol zabratí vo svojich myslienkach. toto miesto bolo pre neho výnimočné.

Len čo som dobehla posledné kolo, zastavila som sa na chvíľku, aby som si mohla vydýchnuť. Potom som sa pomaly vybrala hore za senseiom...Veľmi sa mi nechcelo, tak som tam išla strááášne pomaly. Po dlhom čase som sa objavila neďaleko senseia s vyplazeným jazykom. Tak a čo ďalej? ledva som to povedala, lebo som funela ako slon. (xD)

A.. Hana... sadni si tu... ukázal na vzdialenosť akú bol od neho aj Ren. Tak.. Zhlboka som sa nadýchol a otočil som sa k nim. Boli ste pridelení do týmu kde som veliteľom... ehm. a vašim senseiom... A za to mu asi niečo urobím... pomyslel som si na Naa že ako sa mu pomstím lebo mi to nevedel povedať skôr a ten zoznam vyzeral pekne starý. Takže najprv mi povedzte niečo o sebe.... vaše mená poznám... ešte neviem ako ste starý ... alebo napríklad mi povedzte akú podstatu ovládate... vaše záujmy.. výhody a slabiny v boji a tak ďalej... sám som na také veci nebol ale vyžadovala si to moja momentálna funkcia.

Sadla som si asi dva metre od Rena, nechcela som sedieť hneď vedľa neho. Keď som sa vydýchala, tak som začala rozprávať. Takže, som človek s trochu citlivejšou povahou, aj keď na to nevyzerám...Ľahko sa naštvem, a ani sa nepýtajte čo robím, keď som na pokraji zúrivosti. SOm celkom priateľská, ale nie ku každému... pokrčila som ramenami. Nadýchla som sa a pokračovala som ďalej Mám 16 rokov a narodila som sa tu...Moja prababka však pochádzala zo Suny, kde sa naučila narábať s vejármi...Odvtedy sa v našej rodine odjakživa s nimi bojuje...Ovládam fuuton a...záujmy? Zamyslela som sa Samozrejme veľmi rada trénujem, a keď nie to, tak čítam knihu alebo spím ako drevo...Špecializujem sa hlavne na ninjutsu a taijutsu, genjutsu je moja slabina... Dokončila som svoj dlhý prejav a po chvíli som nadšene vykríkla A hlavne milujem zvieratká!

Hm... 16.. však to je iba o niečo mladšie ako ja... čo robili za tú dobu že sú iba Geninovia?!... Zrejme vysedávali doma... ach jaj... pomyslel som a z tvárou s úsmevom som ju počúval. Teraz prišiel rad na Rena. A tak som čakal čo mi o sebe povie. Očkom som si pár krát premeral Hanu aby som si potvrdil jej slová Aspoň že má Fuuton.. snáď ju niečomu naučím...

... zas minulosť ....Prebehlo mi hlavou a potom som začal.Mám 17 rokov a pochádzam z dediny ktorá už nie je.Pri posledných slovách som dal ruku do päste a stlačil ju.Opäť som si spomenul na všetko čo som stratil.Riolu určite vycítil, že so mnou niečo nie je v poriadku a tak začal."Ja som Riolu, neviem koľko mám rokov a mojou podstatou je Suiton.Som dobrí v ninjutsu a trochu aj v taijutsu.Genjutsu mi veľmi nejde."Usmial sa a pokrčil ramenami.Po tom ako dopovedal Riolu tak som sa zhlboka nadýchol.Záujmy?...Dal som si dole kapucňu.... moje záujmy sú stopovanie, zabíjanie nukeninov....Zahrizol som si do pery a na chvíľu prestal... potom to budú brušáky, jedlo, knihy a zvieratá.Pozrel som sa do zeme.To je o mne všetko.

Hm.. iba som prikyvoval. Vstal som Dobre ak nemáte otázky... môžeme pokračovať. povedal neutrálne. Zložil som si veci ktoré som nepotreboval ako plášť, masku lekárničku a pár zvitkov. Tak nejaké otázky? Teraz môžete aj na moju osobu ak nejakú máte.... opýtal sa normálne a čakal.

Bola som ticho, lebo ma žiadna otázka nenapádala. Na Rena som sa ani nepozrela, vôbec ma nezaujímal. Po chvíli som sa ozvala Nemám žiadne otázky

Tak v tom prípade.... rýchlosťou blesku som chytil svoj meča zabodol som ho do zeme. Raiton Bunshin no justu. Z meča Vyšľahlo pár bleskov a tie sa sformovali do mojich kópii. Teraz sme tam stáli ja, môj klon a druhý klon. Tak bránte sa a útočte. Kto vytiahne tento meč.. prešiel. povedal som a meč bol v zemi zarazení pekne hlboko až po rukoväť v zemi. Pravdaže vytiahnuť ho musíte svojou vlastnou silou... žiadna technika... pousmial som sa a čakal.

Uškrnula som sa. Vstala som zo zeme, vybrala som si svoj obrovský vejár a roztvorila som ho. Potom som od senseia odskočila a urobila som s vejárom svoju akčnú pózu.