Velké vodopády

First topic message reminder :


Tyto vodopády se nacházejí nedaleko Takigakure. Vodopády jsou ojedinělé jak svým vzhledem tak velikostí.Tyto vodopády jsou přírodním pokladem Takigakure a poutají se k nim velmi zajímavé příběhy dokonce se prý zdejší voda je nejčistší voda široko daleko. Vodopády jsou jak velmi hezké na pohled tak i zajímavé historii. Odehrálo se tu několik velkých bitev před několika sty lety mezi Iwou a Takigakure. Vodopády každý den navštěvuje několik lidí z Takigakure aby si zde odpočinuli po celodenní práci.

Suichi:

Aha? ... Aká misia? trochu dezorientovane sa spýtal. Jóóój.. Už viem. Takže, poďme po toho úchyla a môžeme sa vydať na ňu. No poď.. usmial sa a ukázal jej rukou aby šla prvá. A ešte prv než začneme, by som potreboval vedieť niečo o tvojich schopnostiach.

Trochu podezřívavě jsem si ho prohlídla a vydala se na cestu.
Že by něco bral že je tak mimo?
"Hurá za úchylem!"
Zvedla jsem ruku do vzduchu a zasmála se, pak jsem se otočila a šla po zádu.
"No...bojuji celkem slušně...řekla bych... s mečem, a moje Kekkei genkai je že můžu ovládat takovou mlhu"
Znova jsem se otočila a šla normálně.

Suichi:

Tak poďmé! ukázal rukou preč od vodopádov a rozbehol sa do dediny. Kenjutsu? Tak preto si ju Takikage vybral... Z ním to dotiahne vysoko... pomyslel si (presun obaja)

No neviem ako vy ale ja sa idem najesť a je mi jedno či idete so mnou... povedal bez zaújmu, peniaze už mal tak čo riešiť. Pomaly odchádzal preč smerom do ulíc Taki do jedinej reštaurácie ktorá tu bola. Ani sa neobťažoval im zdeliť kedy bude tréning Pokiaľ sa ma nebudú pýtať tak im nič nepoviem... pomyslel si a pomaly odchádzal. Ešte zakýval rukou na rozlúčku ale ani sa neobzrel. (Presun ulica)

Idem s vami... pousmiala som sa a nasledovala ho.

Pomalým krokom som sa vybral za senseiom.
(presun)

Pribehla som sem...Moju myseľ zatemnil hnev a hlboká nenávisť. Odkiaľ to do mňa prišlo? Ani sa ma neviem...V poslednej dobe vôbec neviem, čo sa to so mnou deje. Podávam slabé výkony, správam sa čudne...Vytiahla som obrovský vejár. Potrebovala som si na niečom vybiť moju zlosť.
Roztiahla som vejár a mávla som ním s takou zlosťou a silou, že sa vytvorila taká obrovská vzduchová vlna, ktorá ničila stromy tam, kde som mierila...Zlostne som zavrčala, mávla som znova a ničili som ďalej. Nedokázala som sa ovládať, hnev a nenávisť ma ovládali. Znova a znova som útočila na stromy, až som zničila všetko, čo sa nachádzalo okolo mňa...Takto naštvaná som už dávno nebola, snažila som sa ovládať, ale nešlo to...Po dlhej dobe ničenia stromov neostal v okolí ani jeden jediný strom. Zostali už iba pne...Po chvíli som sa však upokojila a sadla som si na zem. Dívala som na to, čo som spôsobila, ale prekvapovalo ma hlavne to, čo dokážem. Niečo také som v živote nedokázala, nevedela som, že dokážem spôsobiť takúto spúšť. Ako som sa na to dívala, pred mojimi očami sa začali objavovať čierne guľky a točila sa mi hlava. Zavrela som oči a odpadla som.

Sedel som na strome a jedol jablko.No zrazu začalo silno fúkať a strom na ktorom som sedel sa zlomil na pol a ja som zo stromom letel preč.Spadol som zo stromu a horko ťažko som sa dostal z toho víru preč.Dostal som sa až na skalu kde som celý čas sledoval Hanu.Videl som ako ničila všetko čo jej vošlo do cesty..... vau ....Povedal som a ticho ju sledoval.Vyzerala biť plná hnevu a sily.No po chvíli sa mi na nej zdali niečo čudné.Prizrel som sa lepšie a videl ako spadla na zem.Došiel som až k nej a dotkol sa jej predlaktia a hľadal pulz.... dobre ešte žije ....Zhodnotil som, že asi bude vyčerpaná... je dosť neskoro ...Zobral som ju na ruky a mieril s ňou preč.
(presun)

Prišla som sem. Miestu, kde som ničila okolie, som sa radšej vyhla.
Keď som si bola istá, že som od toho miesta ďaleko, sadla som si na zem a čakala som na Rena.

Podišiel som k neznámej dievčine a uškrnul sa. Čakáš tu niekoho ? Spýtam sa s úsmevom.

S rukami vo vreckách som došiel k Hane.Áno.Usmial som sa a odpovedal chlapcovi.Tak..Rozmýšľal som čo poviem.... nechceš si zabojovať?

Stočila som pohľad na akéhosi chlapca. Už nie! povedala som milo, samozrejme som to hrala. Potom som sa falošne usmiala a stočila som pohľad na Rena. Aaale, samozrejme. postavila som sa a vytiahla som obrovský vejár.

Táto je rozhodne krajšia ako Sachi. Preblesklo mi hlavou a nasadil som vážny výraz. Ale aj tak sa hodlám zabaviť. Rozmyslel som sa a veľmi sa snažil potlačovať smiech.

Vau.Usmial som sa a odskočil.Usmial som sa a chytil kameňa.Tak poď.

Usmiala som sa a prešla som okolo Jirayu tak, aby som bola dosť ďaleko od Rena. Otočila som sa k nemu, roztvorila som vejár a postavila som sa do svojho akčného postoja

Spoiler:

Najprv ty!

Usmial som sa.Tak začni.Postavil som sa do bojového postoja a čakal čo urobí.

Nie, nie...Najprv ty! Uškrnula som sa a sledovala som jeho reakciu.

Budem rozhodca! Vyhlásil som rázne a zo záujmom sledoval Hanu.

Tak dobre teda.Usmial som sa a rozbehol sa proti nej.Už som bol pár centimetrov od jej krku a vybral si kunai.

Usmiala som sa. Ani ku mne Ren nestihol dôjsť, pretože som mávla vejárom a vytvorila som obrovský vietor, ktorý Rena odhodil naspäť tam, kde bol.

Vietor ma odhodil no ja som sa spamätal a vyrazil opäť.No teraz som si na nohách vytvoril malé " rohy " ktorými som sa zapichoval do zeme tak, že ma nemohla odfúknuť.Tak som sa dostal až k nej a mihol som rukou.Malé kamene vyrazili na Hanu.

Zavrela som oči a chvíľu som sa sústreďovala. Potom som otvorila oči Ak nepomôže toto, tak urobéme niečo iné! povedala som skôr pre seba.
Znova som mávla vejárom. Vytvorila som taký vietor, ktorý je schopný v zlomke sekundy rozsekať strom na kúsky.

Tento vietor sa rútil na Rena a keďže mal tie pichliače na nohách, zabránilo mu to aspoň uskočiť, ale aj keby ich nemal, nemal by sa ako vyhnúť...Kamene, ktoré sa na mňa rútili, rozsekal vietor na kúsky.

Rýchlo som sa dotkol svojho malého diamantu a premenil sa naň.Horko ťažko som dobehol k vode a skočil tam.Potom som sa stal jej súčasťou.Potom som ako voda vyskočil a točil sa.Urobil som zo seba výr.Potom som vytvoril ešte pár ďalších výrov ktoré sa na ňu vrhli.

Zamračila som sa nad tou jeho premenou. Bolo mi čudné, že také vreco vody sa vôbec mohlo pohybovať.
Mávla som teda znova vejárom a odfúkla som blížiace sa víry.

Na jeden si zabudla.Povedal som a ona mala nohy mokré od vody.V tedy som pod ňou urobil guľu do ktorej som ju chytil.V tej gule vyšli ostne a ja som sa objavil vo vodnej podobe za Hanou.