Velké vodopády

First topic message reminder :


Tyto vodopády se nacházejí nedaleko Takigakure. Vodopády jsou ojedinělé jak svým vzhledem tak velikostí.Tyto vodopády jsou přírodním pokladem Takigakure a poutají se k nim velmi zajímavé příběhy dokonce se prý zdejší voda je nejčistší voda široko daleko. Vodopády jsou jak velmi hezké na pohled tak i zajímavé historii. Odehrálo se tu několik velkých bitev před několika sty lety mezi Iwou a Takigakure. Vodopády každý den navštěvuje několik lidí z Takigakure aby si zde odpočinuli po celodenní práci.

Týmto ma nezastavíš... usmiala som sa skôr pre seba a a objavila som sa približne desať metrov od tej vody, ktorá sa začala formovať do akejsi gule...Keďže som kľačala, tak som sa s mávnutím vejára postavila...




Neviem, čo to máš za Kekkei Genkai, ale len tak ľahko ma neporazíš. To si píš!

Jedna nula pre slečnu. Povedal som a uznanlivo pokýval hlavou. Ren ty sa ešte máš čo učiť, moja babička to vie lepšie.. Povedal som mu a vyplazil na neho jazyk.

Ty buď ticho zasran!Okríkol som ho a čakal.

Nevšímala som si Jirayu, zložila som veľký vejár a vrátila som ho na chrbát. Potom som vytiahla tie dce malé a psotavila som sa do bojového postoja.

Čo tak si dať trochu taijutsu?

Rozbehol som sa na Hanu a na pravej ruke si vytvoril meč.V ľavej som mal štít.Bol som už pri nej a štít zaboril do zeme.Mečom som začal pichať ( xD ).

Vylíž si. Povedal som stroho a vyplazil na neho jazyk.

Otočil som sa a rozbehol sa na zasrana.Poskládal som pečate.... končíš! .....Použil som Fuuton: Atsugai a obalil sa do gule.Rýchlo som obalil aj Hanu a videl ako ten chlapec lieta vo vzduchu.

Letel som letel som a dopadol som.. Au. Zamrmlal som a pošúchal si zadok.. Teraz si ma fakt dostal pupuško. Zamrmlal som stroho.

(xD)
Do vejára som nahrnula chakru, čím získal neuveriteľnú ostrosť. Jedným zásahom by som dokázala prerezať strom napoly.
Prižmúrila som oči....Keď ku mne došiel a útočil na mňa, jeho útoky so dokonalo vykrývala.
Potom keď sa rozbehol na Jirayu, použil techniku a objavila som sa v nejakej vzduchovej guli.
Nejak som sa z tej gule vyprostila a objavila som sa pred Jirayom...
Tak toto si nemal! vytiahla som veľký vejár...Ōkamaitachi! na Rena sa rútila obrovská vzduchová vlna, ktorá bola taká silná, že všetky stromy v okolí sa začali lámať a padať na zem. Odfukovalo to všetko, čo mu vošlo do cesty. Zaárpveň táto technika spôsobovala rezné rany a Ren sa nemal ako vyhnúť...Dokonca by mu nepomohli ani bodliače, aj tak by ho odfúklo...

Ruky som zaboril do zeme a tam sa dostal k podzemnému prameňu vody.Premenil som sa na vodu a vošiel dnu.Objavil som sa v malej jaskyne.Si dobrá!Povedal som potichu a prezrel si celú jaskyňu.No nie veľmi!Vykríkol som a pôda pod ich nohami sa začala lámať a oni spadli dole.No tam som mal z vody sformované obrovské ústa ktoré ich vtiahli dnu a tam sa na nich rútili klony ktoré ich chytili.K tomu im pomáhali aj vodné trysky ktoré ich držali a aj na nich útočili...... tomuto sa nevyhnete! ....

Suishi

Celý čas následoval Jiraiyu, a akonáhle sa tu strhol boj, sadol si do tieňa a pozoroval ich. Hm... Ten chlapec je Hoozuki? Musí byť, nie je možné aby ovládal ich techniky ak by ním nebol... pomyslel si, keď sa začala triasť zem. A on uvidel čo sa tam deje. Okamžite poskladal pečate a ako Jiraiyu, tak aj Hanu vďaka technike dostal do bezpečia. Oboch ich preniesol za seba a čakal kým sa vynorí. To ich chcel zabiť? Alebo čo? nechápavo krútil hlavou.. Ste v poriadku? spýtal sa Hany a Jiraiyi...

To, že tak rýchlo zmizol bz toho, aby mu tá moja technika niečo spôsobila, ma poriadne naštvalo.
To nie je fér! Odrazu sa podo mnou prepadla zem a ja som spadla do akejsi diery.
Zachránil ma ale akýsi chlapík...Keď sme sa objavili mimo tej Reneo techniky, zastla som päste. Veď on uvidí, mohol ma zabiť!
Potom som sa otočila na toho muža. Arigato!

Videl som nejaké mihnutie a ten zasran a Hana boli preč.Premenil som draka a vyšiel von.Dopadol som na zem a bol v ľudskej podobe.

Suishi

No fakt úžasné... zatlieskal mu a irónia z neho priam sršala. Si vážne... blbý... Alebo ti zato nemôžeš... uškrnul sa a pozrel sa na Hanu. Niet začo.. potom sa k nej naklonil a pošepkal jej. Ak budete potrebovať tréning, pri ktorom vás nechcú zabiť... Poďte na cvičisko.. usmial sa a zamieril k vodopádom... A ty.. pozrel sa na Rena. Nabudúce ich nevystavuj nebezpečenstvu. Máš veľkú moc, ale si za ňu zodpovedný...

Prikývla som, lebo náš sensei sa sem nedostaví ani do roka.
Mohol si nás zabiť! hodila som na Rena vražedný pohľad.
Posledný krát s ním bojujem! rozhorčene som si pomyslela....

Bez odpovede som stál na mieste a po čele mi stekala voda.Bol som celý mokrý.Ešte chceš bojovať?Pozrel som sa na Hanu bez známky únavy.

Domysli si, že nie...Keď sa stále skrývaš, všetkému sa vyhneš...Načo budem potom na teba míňať chakru? ironicky som sa uškrnula.
Ja by so sa tiež mohla všetkému vyhnúť...A skrývať sa za vejár, ale ja som to neurobila!
Usmiala som sa tak, že z toho sršal hnev.

Tak teda dobre.Falošne som sa usmial a pomalým krokom som odišiel k stromu kde som si následne sadol a dal na hlavu kapucňu.

Vylížte si.. Skomentoval som a postavil sa. Díky sensei za záchranu, ale ten pupuško by nás aj tak nezabil. Uškrnul som sa a vyplazil jazyk na Rena. Radšej ujdi, lebo sensei ťa nakope ! Kričal som po ňom. Ani tvoje ultra KG ti nepomôže.

Dotiahla som sem Naa. Ty sa ma fakt ešte bojíš? opýtala som sa ho so smiechom. Potom som ho pustila a odskočila som od neho.

Trochu.. neisto som sa postavil a trochu som od nej zo strachom v očiach ustúpil. Bál som sa, že ma tu zaviedla aby ma zmlátila. Ja som nič nerobil! .. či?

Boože! Päť krát som ti povedala, že máme tréning! Prevrátila som očami a usmiala som sa. Takikage a tak sa ma bojí!

Ďalej som ustupoval a snažil som sa dostať k východu z vodopádov. Určite to je nejaký trik že? Poznám ťa! Zakričal som na ňu a bleskovo som sa otočil. Ale mňa už biť nebudéééš! a rozbehol som sa preč.

Zrejme ho budem musieť prinútiť! Chcel ma za Zástupcu a odrazu predo mnou uteká! Usmiala som sa, odrazu som stála pred ním a zastala som mu cestu.
Je to len obyčajný tréning! Správaš sa ako trdlo... Môj úsme v sa rozšíril.

Jej úsmev ma dostal. Zbledol som ako krieda a odskočil som od nej. Vytiahol som katanu a zamieril som na ňu. Daj mi pokoj! Ja som nič neurobil, neviem prečo by si ma mala znova biť. Slzy som mal už na krajíčku a strach bolo možné priam krájať.