Velké vodopády

First topic message reminder :


Tyto vodopády se nacházejí nedaleko Takigakure. Vodopády jsou ojedinělé jak svým vzhledem tak velikostí.Tyto vodopády jsou přírodním pokladem Takigakure a poutají se k nim velmi zajímavé příběhy dokonce se prý zdejší voda je nejčistší voda široko daleko. Vodopády jsou jak velmi hezké na pohled tak i zajímavé historii. Odehrálo se tu několik velkých bitev před několika sty lety mezi Iwou a Takigakure. Vodopády každý den navštěvuje několik lidí z Takigakure aby si zde odpočinuli po celodenní práci.

Ou, ako mi tie časy chýbajú! Vycerila som zuby do žiarivého úsmevu. Odrazu som prižmúrila oči, pretože telom mi preblesla bolesť. Spadla som na zem a zatínala som zuby, aby som nezačala vrieskať. Po čele mi stekal pot.
Z mojích úst sa vydralo zavrčanie, na tele sa mi psotupne objavovali oranžovo-čierne chĺpky. Krútila som sa ako húsenica pod náporom bolesti. Nemenila som sa často, preto som na tú bolesť nebola zvyknutá. Premena bola dokončená, stal sa zo mňa polotiger.

Spoiler:

Pocítila som obrovskú moc, zviera vo mne sa prebudilo a zatúžilo hrať sa so svojou obeťou. Ešte šťastie, že ma to náš sensei naučil ovládať, pretože inak by som neskončila dobre, a ani ostatní, ktorí by sa práve nachádzali v mojom "teritóriu". Švihla som chvostom a čakala som, čo sa bude diať.

No mne nie... uškrnul som sa a s hrôzou v očiach som sledoval ako sa mení. Ajéje! Naposledy keď som ju videl v tomto stave, skoro som zomrel a so mnou aj náš sensei. Musím to zastaviť skôr, ako sa prestane ovládať a niečo sa ešte stane. Pocítil som, že technika je nabitá a ja som schopný použiť ju. No tak poď mačička. Chceš sa hrať? Na jej súhlas som sa usmial. A môžem byť tvoja hračka? podpichol som ju s iróniou v hlase.

Vôbec sa mi nepáčilo, že sa ku mne správa ako k malému decku. Stále som mala nad sebou moc. Prižmúrila som oči a hlasne som zarevala.
Vďaka tomu, že som zviera v sebe ovládala, spojilo sa so mnou v jedno. Boli sme ako jedno telo. Dokonca som sa s ním mohla rozprávať.
Zatiaľ som však neútočila, tušila som, že Nao má niečo za lubom.

Technika mnou prúdila a okolo mňa sa spustili výboje. No tak to ostalo. ľudké oko by si ch nikdy nevšimlo, no jej vylepšený zrak to určite videl. Tisícky voltov v každom výboji, schopných prepáliť čokoľvek, čo sa ku mne priblíži. Moja ultimátna obrana, ktorú som sa pokúšal učiť už v našom týme, no vtedy to nevyšlo. A teraz som to dotiahol do dokonalosti. Tak poď.. Ja sa nudíím! Chcem sa hráááť!

Samozrejme, že som si tie blesky všimla. Narovnala som sa.
Nepribližuj sa k nemu! V mojej mysli sa ozval tichý hlások zvieraťa. Cítilo nebezpečenstvo. Vyskúšaj tú tvoju Doton techniku! Vieš, ktorú myslím! poradilo mi zviera. Prikývla som a poskladala pečate, zatiaľ som však nič nerobila. Čakala som na vhodnú príležitosť.

Nepáčilo sa mi ako stále okolo mňa krúži a neútoči. Zrušil som svoju obranu a pustil som sa do skladania ohromného množstva pečatí.
Celkovo 44 pečatí v rýchlom tempe. Mal som výhodu. Za Kimi bol vodopád, a ja som využil jeho vodu nato, aby som stvoril ohromného vodného draka, ktorý sa zozadu rútil na Kimi. Maj sa pekne.. V pekle... zasmial som sa. Suiton: Suiryūdan no Jutsu

Opileckým krokom som došiel k vodopádom.Hodil som sa rovno do vody.Dopadol som dole a bol v poriadku.Nejakou náhodou som sa ocitol na brehu a začal si zmývať s tela krv.

Uškrnula som sa. Fakt si myslí, že ma tou technikou zastaví? Teraz sa mi zkazili plány na použitie mojej Doton techniky. Musela som znovu poskladať pečate. Suiton: Mizujinheki!

Spoiler:

Táto stena (alebo čo to je xD) mala takú istú silu ako drak, takže buď drak s ňou splynul alebo ju jednoducho neprerazil.

Výborne... pousmial som si nad tím, že môj zástupca nie je taký mľandravý ako som si myslel. Naše techniky, rovnako mocné sa vyrušili a oboch nás zaplavila voda. Tu som videl svoju chvíľu. Vyskočil som na stenu, kde som sa držal pomocou čakry a ruky som priložil k zemi. Adios amiga. Vďaka vode sa sila tohto útoku zvýšila.

Zrazu som začul ako keby blesky.Pozrel som sa hore no tam nič.Zrazu ohromné svetlo sa rútilo sprava a tak som sa tam išiel pozrieť.Videl som ako Takikage bojuje s tou jeho asistentkou.Radšej som sa do toho nemiešal.

Myslíš si, že som skončila? Svojou nadľudskou rýchlosoťou som poskladala pečate. Doton: Sando no Jutsu! Zem pod nami sa začala od seba oddeľovať, čo zapríčinilo prepad vody aj s elektrinou.
Vyskočila som na strop, ruky som mala stále v pečati, aby sa technika nezrušila. Potom som vyskočila von, pretože strop sa tiež začal štiepiť na dve polovice.

Spoiler:

Pristála som vedľa toho chlapca, ktorého som videla v kancli, nevenovala som mu však pozornosť a ruky som dala do druhej pečate. Obidve polovice odrazu do seba vrazili, keby tam Nao ostal, tak ho to spučí. Mihla som chvostom a zastrihala uškami.
Bola som však stále v pozore. Nao je plný prekvapení.

No a jéje! boli moje myšlienky, keď som pocítil, ako sa strop trhá. Sakra... Zmocnela naozaj. Doton.. Naň platí Raiton, ale pri tomto rozmere, by to musela byť silná technika. Skúsim to! pohotovo som poskladal pečate a okolo mojej ruky sa začali vytvárať paprsky zo zosilneného blesku. To už bola Kimi von z jaskyne a obe polovice stien sa nebezpečne priblížili. To nestihnem! znelo mi v hlave a hneval som sa sám na seba, že som si namýšľal že to dokáže. No paprsky namiesto toho aby vystrelili sa zhmotnili do jedného silného a ten som vystrelil vo chvíli, keď sa polovice spojili. No moja strela splnila účel. Prerazila do techniky dieru a mne sa našťastie až na pár odrenín nič nestalo. Vonku sa strela rozplynula priamo pred Kiminimi očami a ja som sa začal plaziť cez dieru von.

Dál jsem houpala nohama a pozorovala jejich boj. Teď jsem musela uznat že byl Takikage silný a vzpomněla jsem si na první den když jsem ho uviděla a myslela si že je to nějaký zloděj a ne Takikage. Ušklíbla jsem se a dávala jsem pozor aby mě nějaká z technik netrefila.

Len čo som zbadala Naovu hlavu na vrchole oblúku, ktorý som vytvorila ja, zamračila som sa. Vyskočila som naňho a hladko som pristála na vrchole. Potom som vyskočila ešte raz a päsťou som mierila rovno na Naa. Ōkashō!

Už som bol skoro von, keď sa oproti mne vrhla ona. Ešte človek ani nevylezie a hneď ho napadnú. Ruky som mal zamestnané, keďže sme boli v 60 stupńovom uhle, pridržiaval som sa s nimi. Teraz som nemal na výber. Pustil som sa a znova som sa skĺzol som nižšie. Započul som praskanie ale našťastie ta skala bola dosť pevná, že ten náraz vydržala. A teraz čo? pomyslel som si, keď som dostal nápad. Pustil som sa úplne a pri páde som skladal pečate. Z úst mi vystrelil silný prúd vody, ktorý nemal na skalu žiaden vplyv, ale na mňa hej. Vďaka tlaku ma to doslova vymrštilo z diery von, a ja som pristál pri tom oblúku. Všetko?

V zemi sa urobil kráter. Zavrčala som a postavila sa. Nechcelo sa mi tam za ním skákať a tak som čakala, dokým sa nevyšplhá von. Príležitosť mi nastala, keď vyletel von a ja som ho nadľudskou rýchlosťou kopla do krku.
Dobré dievčatko... Ozvalo sa mi v hlave.

A to bola jej chyba že stála pri vrchole. Pri tom vyvrhnutí som ju nabral zo sebou a obaja sme pristáli na zemi, pričom som mal nos zaborený do.. Ehm ... Do oblasti hrudníka.

Doširoka som otvorila oči a zviera sa v mojej mysli hihňalo. Mohol by si zo mňa zliezť? Povedala som tichým hlasom, čo neznamenalo nič dobrého.

No rád by som, ale mne je tu fajne.. uškrnul som sa, no pre istotu som sa postavil. Nechcel som ju štvať, vedel som že by to nedopadlo dobre ani pre jednu stranu. Si silná.. podal som jej ruku, aby som jej pomohol vstať. Beriem ťa. usmial som sa na ňu svojím typickým úsmevom. Ale najprv si musím zistiť, či si zmúdrela, lebo to čo volo v minulosti.. Sa nedalo porovnávať s inteligenciou.. podpichol som ju.

Konečne sa odo mňa odlepil a ja som sa v pokoji znova vrátila do svojej pôvodnej podoby. O svojej sile som nepochybovala, veňď som prešla náročným dvojročným tréningom, ktorý by nezvládol len tak hocikto. Viem, že keď som bola mladá, bola som dosť veľká hlupaňa! Ticho som sa zasmiala. Ale myslíš si, že keby som stále mala inteligenciu na úrovni húpacieho koníka, stala by som sa vodkyňou klanu? Asi ťažko! Rozmýšľaj! Poklepkala som mu prstom na čelo.

Pozrime sa na to s iného uhla. Usmial som sa. Ja som Takikage. Uškrnul som sa a otočil som sa smerom ku kancelárii. Zajtra prídi, tvoj prvý deň. Dúfam, že si ho užiješ. zasmial som sa a už ma nebolo.

Prídem, prídem...Uškrnula som sa. Spať sa mi vôbec nechcelo, vydržala som bez spánku riadne dlho. Zostala som radšej trénovať chmaty a kopy...

Po tom čo Takikage som sa opäť opileckým krokom vybral preč.
(presun)

Po dlhom tréningu som sa rozhodla ísť do kanclu. Posledný krát som kopla do stromu a rozbehla som sa tam. (presun)

Nakoniec som sa však vrátil sem. Dúfal som že tu ešte bude, a začal som sa rozhliadať okolo. Nakoniec som našiel to čo som hľadal. Pomaly a potichu som podišiel ku Sachi zozadu a položil som jej ruku na plece. Bu..