Kancelář Takikageho

Zanedlouho jsem se objevila pře kanceláří takikage. Zvedla jsem nohu a zakroužila s kotníkem. Párkrát mi v něm křuplo, ale nebplelo to a podle Yuriko to nebylo nějak vážné. "Yosh!" řekla jsem a svižně zaklepala na dveře. Zatla jsem pěsti a pomyslela na Ankoku-sama. *Já to zvládnu!* řekla jsem v duchu. Pak se přede mnou objevila tvář Kimi. Můj výraz v obličeji posmutněl. "Bude v pořádku." uklidňovala jsem se.

Ďalej! tlmene sa ozvalo spoza dverí. Nečudo, bol som celý zahrabaný v papieroch a trčal mi iba kus lakťa. Nemal som náladu na papierovačky, nie keď ich bolo veľa. Radšej som v nich odpočíval. A naozaj, konečne som sa po dlhej dobe uvoľnil.

"H-hai!" zareagovala jsem a chopila se kliky. Otočila s ní a otevřela dveře. "Přeji příjemný den takikage-sama..." řekla jsem a mile se na takikageho usmála. Zavřela se sebou a přišla blíže ke stolu takikage. "Chtěla jsem oznámit, že jsem zase v pohodě. Jestli bych mohla na jouninskou zkoušku." oznámila jsem vesele a pak se ještě zeptala. "Ehm.. také jsem se vás chtěla zeptat.. jestli nevíte něco o Kimi.."

Z hŕby papirov som vynoril hlavu a usmial som sa na Garí. Som rád.. Takže chceš ísť na Jouninské skúšky čo? na tvári sa mu usadil zamyslený výraz a rukou prešiel k stolu. Vytiahol oznam s mapou a podal ho s úsmevom Gári. Takže, máš tam čas, miesto aj mapu. Vráť sa ako Jounin, alebo aspoň v celku. uškrnul som sa a znova som si ľahol do kopy, keď ma zarazila jej otázka. Môj výraz sa okamžite zmenil a ja som sa pohotovo posadil. Nedávno mi totiž prišla správa o jeho smrti, čo ma kompletne zdrvila. Aj do teraz tento pocit ostal. No nechcel som jej klamať. Bude Jounin, unesie to.. Kimi.. On.. ťažko sa mi to vyslovovalo a dúfal som že z môjho pohľadu pochopí čo sa stalo.

Objavila som sa v budove Takikageho. Sebavedomým krokom som sa blížila ku kanclu. Ešte stále som nechápala, prečo som vlastne dostala návrh na zástupcu takikageho. Lámala som si nad tým hlavu, no na žiadny normálny dôvod som neprišla. Dokonca som nevedela, že môj bývalý týmový partner je takikage.
Odrazu som stála pred vstupnými dverami, vedúcimi do kanclu. Upravila som si vlasy, oprášila oblečenie a zaklopala som.

"Hai.." odpověděla jsem takikage. Vzala si oznam s mapou a poděkovala takikage. "Rozkaz!" zasalutovala jsem a s úsměvem čekala, co mi takikage řekne o Kimi. Slyšela jsem, jak ztichnul. *To je divné..* projelo mi hlavou. "Kimi.. on..?" zopakovala jsem po takikage. Sice jsem už začala tušil, ale nechtěla jsem to přiznat. Kimi by přeci nemohl.... nechtěla jsem uvěřit té myšlence, co mě teď napadla. Úsměv na tváři mi rychle zvadl. Rukama jsem se opřela o takikageho stůl a čekala, co mi řekne.

On... môj starý pocit sa znova obnovil. On zomrel Gari.. Nedokázal to... vyšlo zo mňa po dlhej chvíli ticha. Nálada v miestnosti klesla pod bod mrazu. Je mi to ľúto. usúdil som že si boli blízky. Nevedel som ako reagovať, nevedel som čo povedať viac... Len som tupo hľadel na dvere, od ktorých sa ozývalo klopanie. Možno som Kimiho vôbec nepoznal, no bol som Takikage a on obyvateľ Taki a môj genín.

Už jako duch(Jako jiraiya)
Došel jsem do budovy a tam jsem došel k Hikari dal jsem jí ruku na rameno a pusu na čelo.
Pak jsem se vypařil a uviděl jsem zbytek své rodiny a připojil jsem se k nim jako kdybychom byli všichni naživu.Bylo to jako normální vesnice a byl zde dokonce i stařík Takikage.

Zůstala jsem jako zmražená. Sklonila jsem hlavu a zatla pěsti. "Rozumím..." řekla jsem a potlačila city. Jako ninja jsem na sobě neměla nechat vidět nějaké city. Zavřela jsem oči a zhluboka se nadechla. "Děkuji..to bylo vše už vás nebudu dále zdržovat.." řekla jsem a pokusila se na takikageho usmát. Kolem sebe jsem ucítila mírný průvan. Otočila jsem se k okno, ale to bylo zavřené. Otočila jsem se a otevřela dveře. Mírně se uklonila slešně za dveřmi a odešla. (presun)

Pokrútil som hlavou a prešiel som k oknu. Dokorán som ho otvoril a nechal som si miernim vánkom vetrať hlavu. Videl som ako sa schyľuje ku dažďu, to sa len nebo prišlo lúčiť so Shinobim z Taki. Už nikdy viac, nikto z nich nezomrie! zovrel som okenicu a pocítil som puknutie. Kus okenice som odtrhol. Znova som zavrel okno a sadol som si znova za tú hŕbu papierov. Na hlavu som si položil Kágovský klobúk, aby mi nebolo vidno tvár a takmer šepkajúci som sa ozval. Slobodno!

Konečne som mohla vstúpiť do kanclu. Pomaly som otvorila dvere a všupla som sa dnu. Uvidela som takikgageho za stolom a mierne som sa mu uklonila. Samozrejme, nevidela som kto to je. Dobrý deň, Takikage-sama! Prišla som sem ohľadom toho návrhu na zástupcu... Neisto som povedala a stála som na mieste ako socha.

Hlavu som trochu naklonil aby som videl kto vošiel, keď som stuhol. Nebol to nik iný ako Kimi. Nezmenila sa... pomyslel som si pri pohľade na ňu. No tvár som jej ešte neukázal, chcel som to trochu natiahnuť ako za starých časov, keď som lietal po Taki, vďaka nej. Áno.. Kimi? Ták, berieš to?

Prikývla som. Samozrejme. Zamrvila som sa na mieste a hlavu som mierne naklonila na stranu. Takže, musím sa upokojiť. Dúfam, že Takikage má zmysel pre humor! Uchechtla som sa nad svojou myšlienkou. Odrazu som však zvážnela, pretože takikage sa na mňa ešte stále díval a nechcem vedieť, čo si o mne asi pomyslel.

Výborne.. A teraz mi toho o sebe povedz viac.. Keďže si môj zástupca.. zasekol som sa .. Dúfam že ti nevadí že ti tykám, ale ja som si už zvykol. uškrnul som sa, ale to vďaka klobúku nebolo vidno. Kde som to skončil? Ahá.. postavil som sa a otočil som sa jej chrbtom, smerom k oknu. Sledoval som, ako konečne začalo pršať. Kvapky dopadali na ulice Taki a lúčili sa s Kimim.

Ehm... Zarazila som sa a rozmýšľala som čo povedať. Nakoniec som spustila. Takže, začnem svojou povahou. Som nepredvídateľný človek, nikdy neviete čo urobím. K tomu som strašne tvrdohlavá, vždy si stojím za svojim.
Teraz k môjmu KG. Volá sa Requip a je to vlastne o tom, že dokážem privolať na seba brnenie a meč, ktoré mám uschované doma... Stručne som mu vysvetlila svoje KG.
V mojej krvi koluje zvieracie DNA, vďaka čomu mám vyvinutejšie zmysly, pazúry a tesáky, a dokážem sa meniť na polotigra. Vysypala som zo seba a trošku nervózne som sa poobzerala po miestnosti.

Netrebalo mi to. Všetko čo povedala som už vedel dávno, jediné nové boli jej brnenia. Takže sa zlepšila.. Ako to bolo dlho? 2-3 roky? povzdychol som si a otočil som sa na ňu. Chcel som ju ako postrašiť, tak aj sa trochu predviesť a v sekunde som stál pred ňou... No nevychytal som papiere na zemi a pristál som rozčapený pod ňou... Vlastne pod jej sukňou. Môj klobúk ostal pri stole, a ona konečne zistila kto je Takikagem. Takikage bol jej bývalý týmový partner, ležiaci pod ňou, skúmajúc všetko, čo mala pod sukňou.

Stála som na miete ako prikovaná sledujúc, čo vlastne robí. No keď sa objavil rozčapený pod mnou a klobúk mu zletel, dívala som sa naňho ako na nejaké zjavenie. Veľmi dobre som vedela, kto to je. Kvôli môjmu prekvapeniu, som si ani nevšimla, že sa mi díva pod sukňu. Urobila som však tri kroky dozadu, krútiac hlavou. To je vtip, že? Alebo som slepá alebo mám halucinácie!

Zrudol som ako redkvička a hneď som sa vysúkal na nohy. Ehm.. Sorry.. Už som cítil jej päsť na mojej tvári, už som cítil ten pocit keď letíte, už som videl ako lietam nad Taki, lenže nič sa nestalo. Pootvoril som jedno oko, nato som otvoril druhé. Nebude ma biť? Nakoniec sa naozaj zmenila... A možno to je len trik! usúdil som v hlave a zaujal som obranný postoj.

Došiel som až pred budovu Takikageho.Otvoril som dvere a vošiel dnu kde som sa následne pozdravil nejakej babičke a išiel hore schodmi.Vôbec som sa neponáhľal a tak som išiel pohodovím krokom.Bol som pred kanceláriou Takikageho a zaklopal.Dnu bolo počuť nejaké hlasy a tak som radšej počkal na výzvu.

A-ale ako? Zamračila som sa. Stále som nechápala, ako môj bývalý neschopný týmový partner sa stal Takikagem. Možno sa zlepšil... Zamračila som a podozrivo som sa pozrela na Naa. Ale za tie dva roky, čo som bola preč, si sa nezmenil. Uškrnula som sa. Odrazu som začula zaklopanie a otočila som sa. Postavila som sa vedľa Naa, ale ešte stále som bola v šoku.

Čo ako? nechápavo som pokrútil hlavou a uvolnil som sa, musel som jej uveriť a nechať hádky na neskôr, pretože niekto klopal. Zato ty si sa zmenila od základov. Si krajšia a nebiješ ma. uškrnul som sa a sadol som si za stôl. Kimi si sadla na stoličku vedľa mňa, ktorá bola rovnako honosná. Ďalej...

Keď Takikage prehovoril zhlboka som sa nadýchol a stlačil kľučku.Veľké drevené dvere som otvoril a potichu ich zavrel.Došiel som asi meter pred stôl a najprv som sa pozrel na to dievča a potom na Takikageho.Zdravím.Pousmial som sa a pokračoval.Chcel som sa vás opýtať, že či by nebol nejaký tým ktorý by ste mi mohli prideliť alebo aspoň nejaká misia.Stál som kľudne a nejavil známky stresu.

Ako si sa stal Takikagem? prevrátila som očami. Ako vidím, ešte stále je tupý. Uchechtla som sa. Potom som sa zarazila nad tým čo povedal. Nadvihla som jedno obočie. Nechala som to však plavať, postavila som sa vedľa Naovho stolu a dívala som sa na chlapca, ktorý práve prišiel.

Inak si môžeš sadnúť, nato tu tá stolička je. ukázal som na voľnú stoličku po mojej pravici a pohľad som zameral na Takera. Už dosť dlho ho poznám a aj jeho schopnosti. No k týmu som premýšľal a verím ti. Dostaneš Shimonov tým, pretože on je neschopák. Nájdeš ho na tabuli pred budovou. A k misii.. otvoril som šuflík, lebo v tých papieroch sa mi hľadať nechcelo. Dostaneš B rank misiu.. čo ty na to?

Dobre teda.Povedal som a začal fúkať vietor.Zrazu som zacítil ako mi trochu po odfúklo časť na rameni a bolo mi vidno pečať.Stále som bol však v kľude.A o čo ide v misii?Stále som postával na mieste.... dúfam, že tým bude normálni ...Rozmýšľal som kým Nao nezačal hovoriť.