Kancelář Takikageho

Sadla som si vedľa Naa na tú stoličku. Oprela som sa o stôl a pohľad som uprela na toho chlapca. Zatiaľ som ešte nevedela, čo presne robiť budem a dúfala som, že budem mať dosť času, pretože na krku mám ešte aj celý klan.

Pozorne som čítal papier, nato som sa usmial. Takže, ... V jednej dedinke v našej zemi boli hlásené nepokoje zo strany banditov na ktorých čele stál nemenovaný ninja. Nič nie je známe až nato, že bol tak mocný, že jeho ohne porazili vodu. To však ty určite zvládneš.. usmial sa a podal mu ešte info o dedine, kde má ísť. Námietky?

Dobre, tak ja si idem pozrieť tú tabuľu.Povedal som a pozdravil sa.Bol som už pri dverách a keď som zatváral tak som povedal.Ďakujem.Usmieval som sa a išiel po schodoch kde som si čítal papier.... no zaujímavé aspoň preverím ich schopnosti ...Usmejem sa a pokračujem ďalej.
(presun)

Ták a teraz čo budeme robiť? Opýtala som sa Naa, keď ten chlapík odišiel. Dúfala som, že vymyslí niečo, pričom sa nudiť rozhodne nebudem.

Ja viem čo.. zobral som jeden z papierov a nahlas čítal.. Sťažnosť. Nato som ho skrčil a vyhodil. A aj druhý, aj tretí, štvrtý... Tak to pokračovalo až k desiatemu. Môžeš sa pridať, .. Nato som sa zasekol. Mám nápad na hru! Kto ich vyhodí čo najviac a najďalej. Otvoril som okno. Cieľ je tamtá tam budova. usmial som sa na Kimi.

Dívala som sa naňho ako na psychopata.Stále je to trdlo...Ách, čo len s ním bude!Pokrútila som hlavou. Odrazu ma niečo napadlo.
Ták, ide sa na tréning!Odtiahla som ho od okna a tlačila som ho k východu k vodopádom.

Hodil som svoj víťazný hod, keď ma Kimi začala niekam ťahať a ja som nevedel, či som trafil alebo nie. Néééé! Nebí mááááá! kričal som ako malý s pocitom že ma chce odvliecť niekam, kde ma zbije. Ja už budem dobrýý!!

Ideme na tréning! povedala som mu pokojne a ťahala som ho k vodopádom.
(presun )

Ešte som stihol zavolať ANBU stráže, ktoré nás s údivom sledovali. Néééé, ona ma chce bíííííť! kričal som ešte na nich, no oni stáli pri dverách ako soľné stĺpy.

Dotiahol som sa do kancelárie a odvolal som stráž pri dverách. Vošiel som do vnútra s pocitom že tu bude veľa papierov a vyplnilo sa mi to. Bolo ich tu aspoň o polovicu viac ako než som odchádzal. Zničene som si sadol za stôl a pustil som sa do nich.

Dostal som ku kancelárii a z úst mi tiekla krv.Rýchlo som si ju trel a po tom ako ma Takikage vyzval som vstúpil.Dobrí.Povedal som a v ruksaku vytiahol vrece s hlavou.Nepriateľ sa skôr než som stihol zničiť lístok odpálil.Hovoril, že nie je sám, že potom čo odíde on prídu ďalší a hovoril niečo aj o tom, že majú akéhosi šéfa či čo.Povedal som a dúfal, že si nevšimne moje poranenia.

Po zaklopaní som sebou trhol a otvoril som oči. Okolo jedenástej večer som nad papiermi zaspal s neprirodzenou polohou, a teraz som nielenže mal stŕpnuté telo, ale aj otlak na tvári. No to som si vôbec nevšimol. Ďalej.. ospalo som sa ozval, keď vstúpil do kancelárie Takeru. Po vypočutí priebehu misie bolo na mne zjavné, že som nespokojný. Ách.. To ešte bude problém.. Ale asi tam pošlem niekoho iného.. Prezeral si jeho zničené telo.. Silnejšieho.. dodal som s úškrnom na tvári. Alebo tam chceš ísť ty? spýtal som sa úsmevom, ktorý prezrádzal že ho tam aj tak pošlem. A tú hlavu odnes preč.. Mne je to jedno, ale chýbať mi nebude.

Tým ste chceli naznačiť, že som slabý?!Povedal som pokojným hlasom.... veď som si zabil otca! ....Stisol som ruku a stále držal vrece ktoré pomaly presakovalo a tak som ho dal naspäť do ruksaku.... ten jeho element! ...

Niéééé! so sarkazmom a iróniou v hlase som zamietol jeho otázku. Radšej sa daj ošetriť, ešte mi tu skolabuješ a čo ja s tebou? s úškrnom som sa postavil a papier vyhodil von oknom. Len som si z neho uťahoval a čakal som skôr, ako bude reagovať.

Odrazu som stála pred kanclom. Pomaly som vošla. Naovi som kývla rukou na pozdrav, na toho chlapca som len mrkla a ďalej som sa naňho nedívala. Sadla som si na miesto vedľa Naa.
Čo sa stalo, že vyzerá, akoby ho teraz zmlátili? Nadvihla som jedno obočie.

... upokoj sa! ...Začal som zrýchlene dýchať..... ale nedá sa to! ....Zrazu som zacítil pocit, že mu mám dokázať, že som silnejší.Vy viete čoho som schopní!Tak nepodceňujte moje schopnosti!Vykríkol som a to dievča si nevšímal.Zapol som druhú časť pečate a čakal ako zareagujú.

Takže ako som si myslel, tá pečať ťa ovláda. Ovláda ťa hnev a to nechcem! Upokoj sa! Vedel som, že ho tá pečať navádza na zlo, a teraz som sa rozhodoval, či sa s ňou nedá niečo robiť. Si silný, ale vyzeráš, akoby ťa Jashin dokopal. Aj napriek jeho premene som sa zasmial. Nato som sa s úškrnom otočil na Kimi. Ále... B rank misia. Smial som sa ďalej.

Ty sa nesmej! Povedala som tvrdo Naovi a potom som sa otočila k chlapcovi, pričom som vstala. Obišla som stôl a postavila som sa rovno pred neho. Ukľudni sa...Viem, čoho si schopný. Pečať, ktorú máš, ťa dokáže pohltiť. Musíš sa ju naučiť ovládať, pretože inak môžeš niekomu nevedomky ublížiť...Viem, aké to je... Povedala som mierným hlasom.

Nie to nevieš!Skríkol som.Bolo to hrozné bol som zavretý v tom bubne štyri dni.Minúty tam pripadali ako hodiny, hodiny ako dni a dni ako roky!Pozeral som sa jej rovno do očí.Tá bolesť, nedá sa vydržať!Stále to bolí!

Nerozkazuj.. žmurkol som na Kimi a sám som tiež vstal. Podišiel som až k Takerovy. Vie to, nemaj boja... stále s úsmevom na tvári som mu položil ruku na plece. Všetko čo povedal som vedel, pretože jeho zložku som už poznal naspamäť.. Viem možno niečo, čo ti pomôže.

Mne nepomôže nič!Presičal som pomedzi zuby.Toto je prekliatie a dar zároveň!Dotkol sa mojej šupinatej tvrdej a studenej pokožky.Pozrel som sa na neho divným výrazom či sa nebojí.

A vieš čo som si prežila ja? Už ako švorročnú ma uniesli, urobili si zo mňa pokusného králika! Urobili zo mňa monštrum! Pamätala som sa na to, akoby sa to vstalo len včera.
Do očí sa mi znenazdajky nahrnuli slzy. Nerada som na to spomínala, a aj keď som to prekonala, stále to na mne zanechávalo stopu.
Tak ako z tvojho aj z môjho života sa stalo peklo! Mala som mať krásny život so svojou rodinou! Miesto toho, som mala iba život, v ktorom som zabíjala všetko čo mi prišlo pod ruku! Nebola som veľmi citlivá...No len spomienka na to mi tlačila slzy do očí. Po chvíli po mojom líci stekali slzy a ja som sa otočila. Nechcela som aby to niekto videl...Nechcela som, aby si o mne pomysleli, že som úbohé precitlivené dievča...Že som slaboška, ktorá nedokáže zadržať vlastné slzy.

Ja sa ti len snažím pomôcť! okríkol som ho. Možno by ti v Konohe pomohli. Určite tam sú nejaký ninjovia, ktorý sú dobrý v pečatiach.. Ak chceš, môžu ti pomôcť.. Ako tebe, tak aj ostatným.. usmial som sa a otočil som sa na Kimi. A ty tu nebuľ, čo si o tebe pomyslíme.. uškrnul som sa.

Pozrel som sa na to dievča a premenil sa späť.Tu máš.Usmial som sa a podal jej vreckovku.Tak potom dobre.Pôjdem do Konohy.

Sadol som si za stôl a napísal som niečo na papier, ktorý som zapečatil. Nech nie je tá pečať zlomená. Podal som mu ho. Choď kedy chceš, zdrž sa tak týždeň... Jasné! Ak to bude trvať dlhšie, napíš mi. uškrnul som sa a naznačil som Kimi nech sem na chvíľu príde, pričom som ukazoval na hŕbu papierov.