Kancelář Takikageho

Pokrútila som hlavou, akože nepotrebujem vreckovku. Pomaly som sa vybrala na svoje miesto. Schúlila som sa do kĺbka, slzy mi stekali po tvári, našťastie to už oni nevideli...A rozmýšľala som na môj život predtým, než som utiekla mojim únoscom...Tie spomienky ma boleli...
Potom som zdvihla hlavu a zadívala sa na hŕbu papierov. Čo mám s tým robiť? opýtala som sa čudným hlasom.

Zobral som papier a usmial sa.Jasné.Povedal som a zamieril von z budovy.
(presun)

No... Otočil som sa na ešte zaplakanú Kimi. Toto.. názorne som jej predviedol, čo má s papiermi robiť. Zobral som obrovskú kopu a vyhodil som ju von oknom. Oprášil som si ruky, akoby tie papiere boli nejaká špina a pomalým krokom som sa vydal k miestu.. No na zemi ostal jeden papier, ktorý som si nevšimol. Pošmykol som sa na ňom a spadol som na zadok. Ty hlúp... ani som nedopovedal, keď sa hora papierov predo mnou zatriasla a celá sa na mňa zosypala.

Ehm? Nemala som chuť zdvíhať sa zo stoličky, keď Naa zavalila tá kopa papierov. No nakoniec som sa prinútila a kľakla som si k tej kope. Začala som ju postupne rukami odhadzovať z Naovho tela von oknom. Netrvalo dlho a všetky papiere skončili von. Pozrela som sa na Naa. Si v poriadku?

Zbledol som ako krieda. Kde sú tie papiere? zdesene som sa spýtal a vyskočil som na rovné nohy. Jedno je vyhodiť pár papierov, ale vyhodiť ich všetky? Priskočil som k oknu a sledoval som, ako v Taki prší papier. Čo si to urobila? otočil som sa na ňu s vražedným pohľadom...

Nemala som dobrú náladu, takže som mu ten vražedný pohľad oplatila. Veď si mi to ukazoval...A ja som si myslela, že to mám urobiť aj s ostatnými papiermi. A keď boli tie pepiare tak dôležité, tak ti ich všetky pozbieram! Zamračila som sa a mierne som vycerila tesáky. Komu by sa chcelo zbierať papiere, že? Ešte si ostatní o mne pomyslia, že robím VPP!

Nereagoval som a len som sa blížil ku Kimi stále z vražedným výrazom.. Bol som stále bližšie a bližšie a ja som začal naťahovať ruky. Už sa zdalo že jej niečo urobím, keď som ju objal a so slzami v očiach som povedal. Som na teba hrdý! Ale.. Musíš si to odpykať.. Nato som ju hodil do ďalšej kopy papierov, kde ju pekne zavalilo.

Prižmúrila som oči a postavila sa do obranného postoja. Myslela som si, že ma chce zaškrtiť xD. Už som ho chcela vyhodiť z okna, keď v tom ma objal.
Ehm? Nechápala som tomu. Odrazu povedal, že je na mňa hrdý, na čo som zdvihla obočie. Potom ma hodil do papierov. Ruky som mala pred tvárou, aby mi ten zával nezlomil nos. Nezostala som však ležať a čakať na Naovu pomoc. Svojou silou som odstrčila papiere takou silou, že preleteli cez okno. Vyskočila som na nohy a skočila na Naa.

Akonáhle na mňa skočila, pohol som sa doprava a ona znova skončila v ďalšej hŕbe papierov, a znovu ju zavalilo. Zasmial som sa. Takto skončíš s otrasom mozgu... uškrnul som sa. Pekná IQ skúška.. dodal som v duchu.

Vyhrabala som sa z kopy papierov a postavila som sa. Oprášila som sa a pozrela na Naa. Haha, zasmiala som sa. Ironicky som poznamenala a rukou som si prehrabla vlasy.

No vidíš že ti to idem.. Ale.. Tvoje IQ je stále na úrovni genína. Uškrnul som sa a otočil som sa jej chrbtom, čím som vlastne narušil svoju obranu. A to je chyba!

Naštvala som sa a zatla pästi. Keďže sa ku mne otočil chrbtom, mala som vhodnú príležitosť.
Ty Baká!

Ticho som sa zasmiala. Tak mu treba! Sadla som si na stoličku, nohy som si vyložila na stôl a zatvorila som oči.

Po hodně dlouhé době dorazím ke kanceláři Takikageho kde zaklepu na dveře a řeknu " Takikage jste tam? " A čekám zda mi odpoví zdali bych mohl vstoupit do kanceláře a požádat o misi.

Už by som bola zaspala, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Vyskočila som teda na nohy a pomaly som šla k dverám, ktoré som otvorila.
Takikage tu práve nie je, neviem, kde sa práve môže nachádzať. Usmiala som sa, pretože som si spomenula, ako som Naovi vrazila a on pravdepodobne preletel cez celú Taki. A určite z toho budem mať problém...Avšak beriem to ako srandu a navyše by na to mal byť zvyknutý, pretože som mu to robila často, keď sme ešte boli spolu v týme.

Takže tady není. " Škoda, mějte se " A odejdu z místnosti potom se vydám pryč z budovy a zamířím k vodopádu. Podívám se k vodopádu jestli tam bude klid na přemýšlení a soukromí na trénink jelikož teď misi dostat nemůžu. Už jsem skoro u vodopádu a tak spomalím abych mohl snížit i hlasitost mých kroků když tam půjdu.

Stále som stále pred dverami a nad čímsi som rozmýšľala. Odrazu som začula niekoho škriekať za dverami. Takikage tu nie je! Ignorovala som to, že sa tá otrava chcela rozprávať o mne a vrátila som sa ku stolu. Aby som si to u Naa trochu vyžehlila, vytiahla som kopu papierov a začala som ich vyplňovať. Všetko som poriadne čítala a niektoré nepotrebné som vyhodila von oknom.

A aj napriek tomu, že ma tak odbila som vošiel dnu. Tak to som ešte viac rád.. Slečna... Počul som o vás dosť, a tak som sem prišiel z jednou prosbou. Potrebujem vašu pomoc! Prosebne vykríkol a dokonca pred ňou aj pokľakol. No moje myšlienky, ktoré nemohla nejak rozoznať skúmali každý jej pohyb.

Zdvihla som pohľad od papierov a zadívala som sa na nejakého chlapíka. Čo potrebujete? Zdvorilo som sa opýtala, presunula som pohľad do papierov a zase som tam začala čosi písať.

No.. Moja mačička mi utiekla.. A ja ju neviem nájsť.. A vy ste tá, ktorá ma vraj tú zvieraciu DNA.. pri tomto ho trochu striaslo. Tu mutáciu.. dodal popod nos, no určite to vďaka jeho chrapľavému hlasu bolo počuť.

Postavila som sa. Niečo sa mi na tom nezdalo. Hodila som naňho podozrivý pohľad a prižmúrila som oči. Obišla som stôl a postavila som sa rovno pred chlapíka.
Keď sa vám tak hnusím, prečo ma potom žiadate o pomoc? Viem, že mám zvieracie DNA, ale na také "misie" tu máme geninov. Povedala som drzo. Prižmúrila som ešte viac oči. Vďaka svojmu vyvinutému čuchu som necítila žiadny mačací zápach...O chvíľu na to mi došlo, že to bude Henge a kto ho používa. Ách, Nao, neviem o čo sa snažíš, ale toto sa ti fakt nepodarilo... Prevrátila som očami. Vidno, že ešte stále nevieš poriadne rozmýšľať! Otočila som sa a vrátila sa ku stolu.

A máte nejakú vec, ktora za ňou vonia, pretože inak ju nevypatrám. Opýtala som sa.
V duchu som ale ešte stále mala pochybnosti o ehm...Akože sa to vlastne volal? Pff, také meno, že si ho nikto nezapamätá!