Kancelář Takikageho

Nie.. posmutnel a div sa nerozplakal. Prosím vás, musí byť spôsob! Ja vážne neviem čo bez nej urobím.. V duchu som len dúfal, že konečne sa zdvihne a pôjde von..

A nejaký popis? Ako asi vyzerala? Dokížem sa rozprávať so zvieratami, keďže takmer k ním patriť...Mohli by mi pomôcť... Nadvihla som jedno obočie.

Taká čierna mačička, strašne huňatá.. Má asi 2 roky.. A má taký prúžok na chvoste, bielej farby.. rýchlo zo seba vysypal. Tý vado, ja mám ale šťastie, že som chodil na herecký krúžok...

Dobre, takže za chvíľju som späť. Oznámila som mu. Podišla som k oknu a vyskočila z neho....
O desať minút som sa vrátila aj s mačkou v ruke. Vyzerala tak, ako to ten ehm...xD popisoval a podala som mu ju.
Tak tu ju máte. Nabudúce si dávajte na ňu pozor.

Avšak, 10 minút mi stačilo, aby som prevrátil kancl naruby a otvoril trezor za skriňou. Nato som sa zmenil zas na Naa a vyšiel som von. Keď už bola Kimi dnu, chvíľu som počkal, načo som vošiel do kanclu a sledoval som to, čo sa z kanceláriou stalo. Vyzerala ako po výbuchu, a trezot bol vypáčený. Zhrozene som sa pozrel na Kimi a trhane zo mňa vyšlo.. Čo sa stalo?

Eééé? Vyvalila som oči na kancl. Mačku som mala v rukách.
Ja toho šmejda zastrelím! Kde je?! Obzerala som sa dookola.
Čo si slepý? Oknom ujsť nemohol, tak musel prejsť okolo teba! Ty si načisto oslepol! Zavrčala som pomedzi zuby.
To čo tu máme za retardov? Prišiel ma tu prosiť, aby som mu zachránila mačku! Vyhodila som von oknom mačku, ktorá pristála na všetkých štyroch a rozbehla sa preč.

TY SI NIEKOHO NECHALA SAMOTNÉHO V KANCELÁRII? Priam som zreval a okamžite dobehol k vypáčenému trezoru. Och niéééé! Kío! Zvolal som a vedľa mňa sa okamžite objavil člen ANBU. Vyhlás poplach, uzavri bránu a okamžite nájdi toho šmejda, inak Taki padne! zreval som. Bol som vážne nepríčetný, a aj keď som to hral, išlo mi to. ANBU zmizol, ale objavil sa na budove a chichúňal sa. Zbláznila si sa? Otočil som sa na Kimi, ale už to znelo kľudnejšie.

Ja som sa zbláznila? Ty si sa zbláznil! Prebodla som ho vražedným pohľadom.
Nemôžem za to, že tu sú samí kyľaví geninovia, ktorí nevedia nájsť jednu sprostú mačku! Prižmúrila som oči a už som si predstavovala, ako Naovi fakt vrazím.

Práve si zničila Taki.. odpovedal som skleslo a zviezol som sa popri stene až na zem. Vieš vôbec čo ukradli z toho trezora? Vieš čo?! V duchu som si predstavoval, ako sa bude tváriť, keď to prepukne.. A ako sa ja preletím po Taki.

Vieš čo? V*ser si oko! Otočila som sa a pomaly som odchádzala.
Na niečo som si spomenula a natočila som k nemu hlavu.
Tam sú vybavené papiere! Ukázala som na obrovskú kopu papierov. Potom som došila z kanclu, pričom som tak tresla dverami, že sa tam objavila puklina a mierila som k vodopádom. (presun)

Postavil som sa.. Takže sa nezmenila... No nič, aspoň vybavila papiere...Podišiel som ku stolu a sadol som si. Sakra, to si ešte vypijem.. Musím chvíľku počkať, kým sa ukľudní. Povzdychol som si, načo mi zrak padol na obálku z Dango obchodu. Teraz nie Shi.. Opatrne som ju otvoril, a pohľadom som prešiel na posledné číslo.. Zkrčil som papier na nahnevane som vyskočil na nohy. Toto si už vypiješ! Nato som v kancli nechal jedného z ANBU a odišiel som preč.

V rychlosti jsem proběhla vesnici a zjišťovala, co je nového. Jestli se někdo vzal či porodil nějaké mimčo. Pak jsem zůstala stát před budovou takikage. Vyndala jsem listinu a znovu si ji přeběhla očima. Byla jsem na ni pyšná, zvlášť, když jsem si prošla tvou děsnou iluzí. Pak jsem vešla do budovy a zamířila rovnou ke kanceláři. Zaťukala a čekala až mě zavolá.

Prešiel som chodbou ako blesk a nahnevane som vykopol dvere od kancelárie. Bol som tak nahnevaný, že som si v tom zhone nevšimol Gári. Zreval som na ANBU aby vypadli, tresol som za nimi dverami a hodil som sa o stoličku. Mal som dosť problémy, aby som niečo nerozbil, ale aj tak sa musela nájsť obeť.. A tou bola socha, cez ktorú som presekol 2 meče, nadopované bleskovou čakrou. Zvyšky sochy sa rozprestierali cez celú dlážku, a ja som mal chuť ničiť to ďalej...

Pomalým krokom som sa blížil ku kancelárií Takikageho , bolo počuť moje kroky , pomaly keď som bol pri kancelárií len som zaklopal a otvoril dvere , potom som vošiel a videl som celkom nahnevaného Takikageho , Asi som prišiel v nevhodnú chvíľu . iba som sa naň pozrel a povedal som Som Gerrard ,nenašla by sa práca na potulného Ninju?

Pohľad som stočil ku dverám, kde stál Gerrard. Pohotovo som k nemu priskočil, chytil som ho a vyhodil von. Zabuchol som mu dvere pred nosom, a sadol som si za stôl. Ešte hodnú chvíľu trvalo kým som sa ukľudnil. No.. môžeš vojsť.. znel som pokojne, aj keď to mnou ešte vrelo.

pri tom ako som letel preč som len zakričal Letím radšej preč! a zároveň ako ma vykopol von tak som aj pomaly odchádzal , nechcelo sa mi tu zdržiavať tak som radšej odišiel ale niekedy sa tu mienim vrátiť. Len som zakričal cez dvere Dovidenia!! a odišiel som preč . Mal som na tvári úsmev a sám som nevedel prečo ale vypadalo to komicky.

Zobral som pár papierov a ešte cez dvere som zakričal.. Tak nabudúce! Nato som zobral pero a pustil som sa do nich, s nervami. Po chvíli sa pri dverách hrbila obrovská kopa pokrčených papierov, a na druhej strane s ceduľkou vybavené ich bolo asi šesť.. Pokrčil som ramenami, a ďalej som pokračoval v práci, ktorá ma bavila čím ďalej, tím viac.

Něco se tu dělo, ale nevěděla jsem co, a tak jsem zkoušela alespoň pochopit o co jde. To se mi zase nepovedlo. Takikage se přihnal a vešel rovnou do kanceláře, zřejmě byl nazlobený. Pak tu byl ještě nějaký tech chlápek. "Hmmm..." zvedla jsem se a šla ke dveřím. Zvučně jsem zaklepala a čekala na pozvání.

Ďalej, ..Konečne som pocítil úľavu a posledný papier som poskladal do stíhačky, a hodil ho do rohu, ale nejak som to nevychytal a papier pristál Garí vo vlasoch.. Pri pohľade na ňu som vyprskol smiechom, ktorý som nedokázal len tak ukľudniť..

"Hai.." řekla jsem moudrým hlasem a zatlačila na kliku. Vešla a to první co jsem viděla byl papír. "Heh?!!" zareagovala jsem překvapeně. Pak jsem slyšela ten takikaguv histerický smích. "Yare, yare..." nezmohla jsem se na nic jiného. Bolelo mě tělo od toho podivného genjutsu. "Zdravím..." řekla jsem neutrálním hlasem a byla chvilku zticha. Ve vzduchu se objevili tři tečky a za chvilku jsem i já vyprskla smíchy.

Pobavene som ešte chvíľu sledoval ako sa tvári, no po chvíli som sa snažil ukľudniť, čo nebolo ľahké, keďže ma ten papier v jej vlasoch dosť zabával? To bolo slabé slovo. No na tvári sa mi usadil len jemný úsmev, ktorý sa rozšíril pri jej smiechu. Hoy.. Ehem.. Tak? Čo ťa privádza sem.. Do krajiny zázrakov?

To by stačilo. Vyndala jsem si z vlasů papír a jeden zvedla. "Zvládla jsem jouninskou zkoušku.." řekla jsem bez obalu a podala listinu takikage. Ukázala jsem mu palec nahoru a zářivě se usmála. V zubech se mi zablesko jako Leemu nebo Gayiovi. Každopádně v té době jsem se klidně mohla mezi ně zařadit. "Hehe..." zašklebila jsem se.

Vzal som si listinu a ani som ju poriadne nečítal. Len som zdvihol obočie nad pravým okom, a s úškrnom som sa jej spýtal.. A čo ja s tím? Znova som zazeral listinu a na tvári sa mi usadil výraz typu.. "Dá sa aj z tejto listiny postaviť lietadielko?"

"Uhm..." zarazila jsem se a prohlížela si tu osobu před sebou. Přemýšlela jsem jestli jí vůbec znám. *1. někdo se převtělil do takikageho. 2. Takikage právě prožil těžkou psychickou újmu. 3. Takikagemu je smutno? 4. Aha já takikageho vlastně vůbec neznám...* napadlo mě hned. "Ehm.. nic... jsem jsem vám to chtěla oznámit..." řekla jsem stručně. *Už se těším až to řeknu Ankoku-sama* ládovala jsem si zatím.

No mne bolo naozaj výborne.. Poobzeral som sa ešte raz po pekne zničenej kancelárii a znova sa pozrel na listinu, ako by jej odpoveď ignoroval. Hele, .. Budeš to ešte potrebovať? spýtal som sa znova s úškrnom a pobavene ju sledoval. Lebo sa nudím.. A papiere.. ukázal som na kopu skrčených papierov, z ktorých už nebolo možné nič skladať.. Nemám.. V duchu som sa smial, v duchu som jej prial, ale vážne som sa nudil, a ja som sa takto zabával.