Želví ostrov

Přišel jsem sem s ostatními a držel se těsně za nimi. Je to tu zajímavé. Pomyslel jsem si a kochal jsem se krajinou. Šel jsem za nimi a pohledem jsem hledal nějaký náznak budovy. něco tu snad muselo být.

Yosh sme tu všetci , a počkať . Čo je toto za morálka , ja poviem aby šli za mnou a ty decka si tam lezú po jaskyňách , načo som sa to dala nahovoriť . Inak tréning sa bude rozdeľovať zhruba na tri časti , ale to poviem až pokiaľ tu prídu ostatný , myslím tých zamilovaných pri tých jaskyniach . povedala som a netrpezlivo som čakala na Kanu a Graya , bola som nervózna tak som si vytiahla moju katanu a začala som sa s ňou hrať .

" Nejdu ! " Řekla rezolutně a nehodlala se přemístit. Byla unavená, a proto na nějaký trénink momentálně kašlala. Stále tedy ležela v prachu uvnitř jeskně, kde občas zasyčel nějaký ten had, nebo dokonce zasípal netopýr.

Hm.. ako chceš.. tak ťa tam odvlečiem násilím.. zamumlal som na čo som ju znova zobral na ruky.. bolo mi jasné že jej zrovna o toto ide ale.. no nechcel som ju vyvláčiť za nohu páč by si ešte mohla kvôli svojej chorobe nejak vážnejšie ublížiť. Takto sme došli až k Sore a ja som sa na Soru len tak nevinne pozrel.. no .. čo ?.. je unavená.. povedal som na obranu.

Ja s vás zošaliem , a to je len začiatok , no nevadí pekne poďte za mnou už sme pri tajnom hostinci , je to Hostinec pre Jinchuuriky a významných návštevníkov v podstate tu nechodí skoro nikto , sú tam 3 izby povedala som , pomalým krokom som prešla asi 20 metrov zastavila som sa vytiahla katanu sekla rovnomerne jedným plynulým rezom a keď opadali liany a listy bolo vidno hostinec , katanu som si dala do puzdra a pomaly som šla k hostincu , pred ním som sa zastavila a povedala som Je nás 6 a sú tam 3 izby , kto ide s kým na izbu ? medzi tým mi prebehlo hlavou Hmm ale s kým mam já ísť ,

" Věděla jsem že je tu hotel ... " Zašeptala jsem a jen zvedla hlavu ze země. " GRAY ! " Vykřikla jsem, když se Sora zeptala kdo bude s kým na pokoji. V té chvíli jsem i se svým batohem plným osobních věcí stála uvnitř onoho hotýlku a nedočkavě čekala na přidělení pokoje.

Jdu přímo za Sorou když dojdou konečně tamti dva co byli u jeskyně. Sora rozsekne něco před námi a oběví se z čista jasna hostinec do kterého vejdeme. Není to tu špatné a také útulné. No nevím s kým budu mít pokoj. Nechám to na náhodě a půjdu si někam lehnout. " Mě je to jedno já si jdu někam lehnout " Odcházím z místnosti do jednoho z pokojí kde si lehnu na post a dám ruce za hlavu a zavřu oči. Odpočívám a čekám dokud mě někdo nezavolá.

Hehe.. vidím že nemám na výber aj keby som chcel čo? zaškeril som sa a následne som sa len pozrel na Soru. No.. Sora.. ľutujem ťa.. celkom.. budeš to mať ťažké. Kana je.. blázon keď to na ňu príde. Povedal som no následne som len prišiel ku Kane a poobzeral som sa naokolo. Boli tu ešte dva voľné páč do toho jedného teraz vstúpil ten chalan z Taki.

zahmkla som a oprela som sa o stenu a pomyslela som si S kým mám ísť ? ten Ikatsu vypadá normálne Hiruko tiež , ostatný sú čudný , Kimi ten by sa mi stále pochvaľoval s tričkom , Kana ta sa od Graye neodtrhne ani za 100 rokov , Gray ten sa zasa bude starať len o Kanu , Hiruko nie je moc hovorčivý , a nemá tu priateľov tak nech pôjde do izby s Kimim a ja pôjdem s Ikatsuom . moje rozhodovanie bolo jasné , vydedukovala som ho len ťažko ale bola to najlepšia voľba a potom som nahlas povedala Som v izbe s Ikatsuom , Hiruko , Kimi ,vám dvom nič nezostáva , idete do izby spolu . Hiruko ty si trocha mlčanlivý tak sa s niekym iným aj spriateľ .Ehm počkať , prosím ťa Hiruko nezaspávaj , je tu jeden prosty dôvod , nechcem aby sa Ichibi vypustil .Inak každý tam máte k izbe kúpeľňu aj zo záchodom potom som pomalým krokom vykročila za Ikatsuom vošla som do tej izby a povedala som mu Ikatsu , som s tebou v izbe , s tými bláznami nechcem ísť do izby , jedine ty si normálny zatvorila som dvere v izbe zašla som do kúpelne prezliekla som sa do nočnej košele vybrala som si posteľ na ktorej chcem spať ľahla som si a rozmýšľala ako to asi bude vypadať

Vůbec na nic jsem nečekala a vběhla do jednoho z volných pokojů, kde jsem se rozplácla na jednu z postelí. Byly vedle sebe, tudíž mi to ani moc nevadilo. Jen jsem tiše zavřela oči a nic nevnímala. Tedy až na Graye. Prostě jsem hodlala dělat všechno s ním. Byla jsem jako nadrogovaná láskou.

Když přišla Sora tak jsem hned poznal že je to ona. Kdyby přišel Kimi tak bych to poznal hned na první pohled nebo vlastně sluch. Jeho nelze přehlédnout a ani přeslechnout. Vypadá to že nakonec přespím se Sorou v jedné místnosti no nevadí aspoň někdo normální a někdo kdo není hlučný. " Já a normální? Nedělejte si srandu já jsem jaký jsem. " Kouknu se na Soru a jdu do koupelny a zavřu za sebou. Umyju se a obleču se. Potom otevírám dveře od koupelny a mám ještě jaksi mokré vlasy ale i tak si sednu na postel.

Len som vošiel do izby za Kanou a zavrel som za sebou dvere. Pozrel som sa ako tam len tak leží zničene na posteli. Pousmial som sa a len som podišiel trocha bližšie. Oyasumi nasai. šepol som tak, aby som ju moc neprebudil a len som si sadol vedľa posteli. Ja som bol schopný vyspať sa aj takto.. keďže však bola rozplacnutá cez dve postele tak som aj tak viac menej nemal na výber.

Jen jsem otevřela jedno oko a podívala se na Graye. " Ty už jdeš snad spát ? " Zeptala jsem se provokativně a podívala se na strop. Přemýšlela jsem, což se mi moc často nestávalo. Potom jsem jen chytila Grayovu ruku a překulila se na bok, čímž se odhalila druhá postel.

Spať.. ? hai.. čo iného by som mohol robiť? som zničený Kana-chan. Celý deň som ťa nosil na rukách a na chrbte. Vyplazil som na ňu jazyk. Keď odhalila druhú posteľ tak som sa na ňu iba posadil a jemne som sa na Kanu usmial. Následne som sa však s takým veĽkým "bum" zvalil priamo do postele.. bol som úplne mŕtvy.

Prudce jsem se otočila. " Grayi ! " Hýkla jsem, přičemž jsem se k němu okamžitě převalila a klekla si k němu. " Je mrtvý " Konstatovala jsem s chladným výrazem a podívala se na něj jako harpyje. Poté jsem mu položila ruce na hruď a párkrát stlačila. " No co, tohle je jen formalita ... " Řekla jsem a přestala s masáží srdce a začala spíše s dýchání z úst do úst, které se víceméně přeměnilo na líbání.

K..Kan.. nedopovedal som páč mi začala dávať to dýchanie z úst do úst. Bolo mi však jasné že to žiadne dýchanie nie je. Koľko tu asi tak budeme? koľko to asi tak vydržím? ksoo nechcem spraviť žiadnu blbosť.. prebehlo mi hlavou no už som to neriešil, len som sa zapojil do bozkávania aj ja páč som to aj tak nevedel potlačiť.

" Pak že budeme spát co ? " Ušklíbla jsem se a vlastně jsem už ležela na Grayovi, jako celý den, což ode mne nebylo hezké, ale teď to mohlo být příjemné. Pomalu jsem mu začala sundavat ovázanou šálu a pokládala jsem ji vedle náš, přičemž svoje brnění jsem ze sebe shodila okamžitě a já byla na Grayovi pouze v tradičním červeném kimonu a kalhotkách.

Hai.. budem.. odpovedal som potichu no nechal som si vyzliecť šálu. A myslím to vážne. Dodal som s hraným prísnym pohľadom. Následne som ju však iba pohladil po chrbte a mierne som sa usmial. Tiež si unavená Kana-chan, mala si ťažký deň.. nehraj na mňa že nie já to poznám. šepol som pri čom som už.. no viac menej zaspával. Síce mi s ňou bolo príjemne a no.. nenechávalo ma zrovna v kľude to jej správanie. Tento krát som asi bol tým rozumnejším.

Beze slova jsem víceméně lehce spadla na Grayovu hruď, na které jsem téměř okamžitě usnula. " Grayi ? " Zašeptala jsem tiše, když jsem očekávala nějakou odpověď. Jo, byla jsem unavená, ale stále jsem měla energii na rozdávání, ale to už bych se potom asi nezvedla z Graye.

Hum? spýtal som sa no nechal som ju ležať v tejto polohe. Keď jej to bolo pohodlné tak som s tým problém nemal. Mal som však už zatvorené oči a len som čakal na jej otázku, teda.. myslel som si že nejaká príde keď ma teraz oslovila. V duchu som dúfal že nás zajtra nebudú budiť príliš skoro.

" Víš že když tě neovládá Kyubiho mysl ... Jsi mnohem lepší ? " Usmála jsem se a pomalu se odploužila vedle Graye. Už jsem měla víceméně zavřené oči a hodlala jsem jít spát, tak jak Gray řekl. Jenže pak jsem slyšela hlasy z vedlejšího pokoje. " Já že nejsem normální ty stará harpyje ?! " Zařvala jsem na celý hotel a vyskočila z postele, řítíc se jako uragán do Sořina pokoje.

Uhm.. hai.. arigato. Pousmial som sa no v tom mi takmer do ucha zahučala .. teda pravdepodobne to bolo mierené na Soru. Kaana... máš byť unavená ksoo čo je to s tebou? zamumlal som zničene z postele no nemal som už ani kúsiček energie na jej zastavenie. Len som tam ostal ležať a poćúval som uhm.. scénku ktorá mala prísť.

" Nani ? " Zeptala jsem se směrem ke Grayovi, přičemž jsem zírala na něj, a tudíž jsem neviděla rám dveří, do kterého jsem narazila. Lehce se mi zamotala hlava a já se potulovala po místnosti, až jsem skončila na tom samém místě, odkud jsem vyrazila zmlátit Soru. Padla jsem na zadek, a poté i na záda. " Grayi ? " Špitla jsem. " Zmlátím ji zejtra " Žbletla jsem, držíc se za čelo a pomalu usínajíc.

Hai, určite sa ti to podarí. Podporil som ju no v duchu som sa proste musel usmievať. Prevalil som sa na bok tak, aby som ju mal pred sebou a jemne som ju pohladil po hlave na ktorej sa jej začal rysovať typel. Si nešika Kana-chan.. dodal som s mierným uchechtnutím. Následne som iba zaspal.

__
toto nižšie je editnuté 29.1 o 9:15 no je to už v podstate normal post, len som nechcel spamovať


Na druhý deň ráno som vstal celkom skoro.. zatiaľ čo Kana ešte spala, som vbehol do kúpeľne kde som si dal rýchlejšiu sprchu. Následne som sa iba obliekol do oblečenia na cvičenie čo vlastne tvorilo jednoduché biele tielko, šálu a trištvrťáky nohavice. Po tom som sa ešte asi takých päť minút pozeral na to ako Kana spí, vyzerala roztomilo a tak.. no nevinne. Musel som sa znova usmiať no to už bol čas na tréning ktorý som posledné dva dni vynechal. Trebalo to dohnať. Vybehol som z celého hotela do divočiny ktorá sa na ostrove rozprestierala. Na chvíľku som sa zastavil páč som nemal tušenie kde sa vlastne nachádzam. Bol som tu prvý krát v živote a tak bolo dosť podstatné a dôležité aby som si poriadne zapamätal cestu ktorou sa vydám. Nemyslel som si že sa toto bude rátať ako útek páč som stále ostával na ostrove, len som proste ptoreboval byť sám.. potreboval som trénovať V momente som sa rozbehol najbližšou lesnou cestičkou uprostred lesa. Udržoval som pri celom mojom behu také to rýchle tempo ktoré ma malo zohriať a zároveň aj trocha unaviť, rozmýšľal som pri tom o rôznych veciach, oči mi blúdili po stromoch a po liánách ktoré sa tu nachádzali. Niekedy sa mi dokonca zazdalo že vidím nejakého obrovského tvora. Práve preto som si začal dávať lepší pozor než pred chvíľou, nemienil som sa dostať až sem a následne sa nechať zožrať nejakým tvorom. Aj tak som sa však musel zastaviť.. a aj som sa zastavil pri jednom skalnom výbežku. Bol vysoký niekoľko stoviek metrov no pre mňa bol úplne ideálny. V momente som si šálom zaviazal nohy aby som ich nemohol používať a rukami som sa zachytil o niekoľko výklenkov. "Taak.. ide sa na to" zamumlal som pre seba a následne som týmto spôsobom začal šplhať, teda len s použitím rúk. Bolo to sakra namáhavé no mne to neprekážalo. Mal som rád výzvy, a čím boli ťažšie tým to bolo lepšie. Pár krát som mal síce celkom pekelné chvíľky páč som nevedel nájsť výklenok pre pokračovanie, ale nakoniec sa to vždy nejako vyriešilo. Nepoužíval som však ani kúsok chakry, vždy len čistú fyzičku ktorou som oponoval. Po dlhých strastiplných minútach, možno aj hodiny, som vyliezol vrchol tejto skaly. Akonáhle sa moje nohy znova dotkli pevnej zeme tak som sa len zviezol dole a rozplacol som sa o skalnatú "podlahu".. "Sakra práca.. čakal som že to pôjde ľahšie" zamumlal som s polozavretými očami, snažil som sa poriadne rozdýchať a uvoľniť.. no viac menej ma tento výkon celkom zmohol. Nakoniec som sa však znova postavil, rozviazal som si šál z nôh a dal si ho znova okolo krku. Tu hore som ešte chvíľu cvičil. Precvičoval som rôzne údery, kopy, výpady, obranné výpady a nakoniec to zakončoval tréning fyzičky ako.. kliky na palcov, zhyby a podobne. Dole som sa skôr skotúľal úplne spotený no poriadne naštartovaný do nového dňa. Vedel som cvičiť po dlhom čase dosť nato, aby som dosiahol nejaké výsledky, no zároveň aby som sa úplne nezničil a aby som bol ešte v ten deň použiteľný. Rozbehol som sa k ubytovni do ktorej som prišiel asi o hodinu.. pár krát som sa totiž stratil. Pri tomto "stratení" som zažil celkom pekné zážitky.. dalo sa to tiež nazvať tréningom.. narazil som totiž na obyvateľov tohto ostrova ktorý ma pravdepodobne nepoznali a tak ma začali naháňať. Zozačiatku som chcel naozaj bojovať ale nakoniec, po tom čo sa na mňa vyrútila trojica trojmetrových vlkov som radšej začal zdrhať. Bolo to dosť namáhavé hlavne kvôli tréningu ktorý som absolvoval pred tým, niekedy mi už doslova dýchali na chrbát čo ma však iba o niečo viac popohnalo.. nakoniec som im však nejakým zázrakom zdrhol. Trvalo mi to, pochopiteľne mi to trvalo ovela dlhšie než som mal pôvodne v pláne no dúfal som že sa ostatný ešte nezobudili.. hlavne Kana, tá by asi nebola nadšená keby že sa tam zobudí bezo mňa... vlastne by som si vedel predstaviť ako len tak zdiaĺky vidím Yonbiho ktorý to tam všetko ničí. Akonáhle som znova vošiel do izby tak bola prvá zastávka kúpeľna.. po ďalšej sprche som si len obliekol nejaké čisté oblečenie a ľahol som si ku Kane. Jednu ruku som len obtočil okolo jej boku a jemne som ju k sebe pritiahol. Zatvoril som oči no už som nespal.. oddychoval som a čakal som kým sa zobudí. V mysli som sa snažil spojiť s Kuramom.. no.. nepodarilo sa mi to.. pravdepodobne ma ignoroval čo ma trocha mrzelo. Čo som však mal robiť? nezmohol som nič. Vyhnal som podobné myšlienky z hlavy a už som sa sústredil len na Kanu ktorá spala v podstate v mojom náručí.. dúfal som že som ju tým nezobudil ale no.. zrazu to tak na mňa prišlo.. musel som ju objať. Čelo je pri tom už aj stihlo odpuchnúť.. typoval som však že ju bude celkom slušne bolieť hlava keď sa zobudí

/filler za posledné tri dni na tréning staminy/

Daichi a Amaterasu
celý čas spali v Kuchyni ráno sa obi dvaja zobudili s prichádzajúcim personálom . Jeden kuchára dve servírky boli pripravené a čo skoro malo byť jedlo . Daichi si nervózne napravoval chrbát , zle sa mu spalo . Amaterasu urobila Daichimu masáž , mierne sa potom nad ním pousmiala . Obi dvaja si dali dole masku vošli do jedálne tam všetko prestreli a stáli tam .

Sora
Rano vstanem pozriem sa na Ikatsua a vojdem do kúpelne kde sa osprchujem vyčistím si zuby a prezlečiem sa . Idem von na chodbu kde zrazu začnem kričať Ľudia makajte vstávať raňajky budu hotové čoskoro kričala som naozaj nahlas , myslím že ma každý dostatočne počul , potom som prešla do jedálne kde boli Amaterasu a Daichi ja som si už sadla za stôl a čakala som na ostatných