Ulice Bosuru

Otočila som sa k nemu. Takže dôvod máš. Sem s ním! Prižmúrila som oči a uškrnula som sa. Bola som až príliš zvedavá na to, aby som to nechala len tak.
Prehrabla som si rukou vlasy a čakala som na jeho odpoveď.

No ehm... Prstom som si povytiahol golier košele, aby klesla moja teplota aspoň o pár stupňov menej, lebo teraz som sa cítil, akoby ma hodili rovno do pekla. Já... Nevedel som, ako to povedať, nevedel som ako bude reagovať.. Buď sa mi vysmeje, čo prežijem.. Alebo ma zmláti, a to si rovno môžem vybaviť miesto na cintoríne. Zhlboka som sa nadýchol, a spustil, keďže som to chcel povedať skôr než vybuchnem. Pretože, ešte zamlada... To otravovanie malo svoj dôvod... dúfal som, že pochopí načo narážam. A asi to pretrváva...

Chvíľu som sa naňho čudne dívala, a ten pohľad niekedy znamenal iba jediné...Zmlátenie.
Po chvíli som sa ale usmiala, pochopila som, čo tým vlastne myslel.
Ahá, tak už viem dôvod, prečo si ma nikdy nenechal na pokoji. Zazubila som sa.
Odrazu som vyskočila zo stoličky, pretože ma ktosi chytil za lakeť.
S ostatnými sme sa dohodli, že dnes budeš spievať ty. Takže, tam máš pódium, môžeš si vybrať pesničku. Ukázal prstom na veľké pódium a potom na nejakého chlapíka.
A-ale veď ja som sa sa nikde nehlásila! Namietla som.
Nevadí... Zabrblal chlapík a odvliekol ma k tomu mužovi za pultom.
A iná možnosť nebude? Opýtala som sa čudným hlasom. Nikdy som ešte pred nikým nespievala, väčšinou len tak pre zrkadlom doma.
Nie! Povedal panovačne ten muž. Nakoniec som len prevrátila očami a vybrala som si jednu pesničku. Potom som vybehla na pódium. Túto pesničku venujem Naovi! Ozval sa hlasný potlesk. Sebavedome som sa usmiala a mohlo sa začať spievať.

Žil som, necítil som bolesť, dokonca ani potupu. Takže som usúdil, že ma nebije, nevraždí, ani sa mi nesmeje. Nesmelo som otvoril oči, a pobavene som sledoval, ako ju už nejaké pako ťahá na pódium. Zatlieskal som, keďže som až pridobre vedel, ako vie spievať. Nečudo, keďže som ju raz načapal nechtiac spievajúc si v sprche. No, pri započutí venovania, mi zabehlo a pár ľudí ma muselo kriesiť, aby ma dostalo späť na nohy. Čo sa im podarilo až pri strede jej pesničky, ale to mi nevadilo, keďže mi aj tá druhá časť stačila. Keď dospievala, ozval sa búrlivý potlesk, aj s mojím a s tvárou, červenou ako paprika som sa na ňu usmieval.

Usmiala som sa nad búrlivým potleskom. Odrazu sa z davu začali ozývať výkriky, aby som spievala ďalej.
Úsmev sa mi rozšíril, znova som si vybrala pesničku. Túto pesničku ti tiež venujem, Nao. Uprela som naňho pohľad a znova som začala spievať.

Úsmev nepoľavoval, a ja som zaplatil jednému z baru, aby skočil niečo kúpiť. Chvíľku to trvalo, kým som ho presvedčil aby šiel, keďže ako ja, aj on mal oči len pre Kimi. Ale, pod takou cenou, sa nakoniec premohol a vrhol sa do dažďa. Ja som len ďalej sledoval Kimi, a rozmýšľal, čo vlastne ďalej. V túto chvíľu si prial, aspoň raz za život, aby to Shi bol, a dával mu rady, lebo ohľadne tejto parkety som bol pako, no on kráľ. Pesnička skončila, a keď sa niekto ozval z davu, aby zakričal "Ešte" okamžite som ho spražil pohľadom, takže pekne stíchol. Zatlieskal som, no prehlušili ho kriky od ostatku.

Keď som dospievala, uklonila som sa a odišla som z pódia. Prerážala som si cestu cez dav, ktorý ma však nechcel pustiť a tlačil ma naspäť k pódiu.
Po niekoľkých minútach som sa dostala naspäť k Naovi a radšej som nič nehovorila.

Sledoval som, ako sa pilne prediera davom, a keď sa dostala ku mne, ponúkol som jej stoličku a zavolal čašníka, aby jej pripravil niečo špeciálne. Nato som si prisadol s úškrnom na tvári. No.. Nezmenila si sa, stále nevieš spievať... Zasmial som sa, a dúfal, že to pako ho nezradí a splní svoju úlohu.

Sadla som si na stoličku a usmiala sa na Naa. Viem, že neviem spievať. Zazubila som sa.
Potom som sa ponaťahovala a znova som si prehrabla vlasy....

Ále, ja som žartoval.. Spievaš prekrásne.. usmial som sa, keď pred Kimi doniesli špecialitu podniku. Ako vždy, na môj účet.. povedal som čašníkovi, ktorý moju narážku pochopil. Zistil som, že na môj účet sa je skoro v každej reštike, aj keď som v nich nikdy nebol. Nevedel som, ako ďalej, keď dnu vtrhol ten blázon, ktorého som poslal pre ten dar. Podal mi ho, aj s účtom, na ktorom bola cena, aj keď mi vrátil o polovicu menej peňazí. No nechcel som sa hádať pred ňou, a tak som si vložil krabicu pod nohy a ďalej som sledoval Kimi. Ešte si nehovorila.. Kde si bola tie roky?

Ďakujem, milý pane...Alebo skôr deduško. Ticho som sa zasmiala.
Keď tu vtrhol nejaký chlapík s niečím v ruke a podal ho Naovi, nadvihla som jedno obočie.
Odkedy ti ľudia kupujú darčeky? Opýtala som sa s úsmevom.
Nad jeho ďalšou otázkou som len pokrútila hlavou. Bola som na tréningu na jednom ostrove, poriadne ďaleko od Taki. Tvrdo som tam trénovala. Zároveň ma poučovali o tom, ako by som mala klan viesť..Týmto tréningom musí prejsť každý budúci vodca klanu... Pokrčila som ramenami.

Povedala babka... s úškrnom som doplnil jej slová, načo som sa zasmial, keď spomenula tú krabicu. Tá je pre teba! Trdlo! Načo som ju pevnejšie prichytil nohami, aby sa po nej nevrhla. Nad jej slovami som sa uškrnul. Takže sa ti podarilo výsť vyššie.. No.. Ja som ale ešte vyššie. . Diabolsky som sa zasmial.

Veľmi vtipné! Uškrnula som sa.
To je pre mňa? Ukázala som na krabicu, ktorú držal medzi kolenami a nadvihla som jedno obočie.
Keby som nešla na ten tréning, možno by som bola ja Takikage. Kto vie! Hovorila som to tak záhadne a tajomne, že som sa rozosmiala na celé kolo. Nechápala som, ako som mohla trepnúť takú somarinu.

Ja viem.. uškrnul som sa aj ja, a konečne som sa po dlhej dobe napil chladenej vody, keďže to dusenie som nepočítal. Hm.. Hej pre teba, ale až neskôr. A nieže sa na to vrhneš! výhražne som vztýčil jeden prst, pri pohľade na jej obočie, no po chvíli sme dostali záchvat smiechu obaja. Ale ten ma až prirýchlo prešiel. No, keďže sa po mojej smrti staneš Takikagem.. Nehádam sa..

Ak by si zomrel, čo sa podľa mňa určite nestane, asi by som to neuniesla. A navyše Takikage byť nechcem... Usmiala som sa a naklonila hlavu na stranu.

Jej odpoveď ma trochu potešila, ale ja som vedel pravdu. Vedel som k čomu sa schyľovalo a taktiež som vedel, no skôr dúfal, že zomriem na obranu Taki. Napriek tomu som sa usmial a pozrel sa na Kimi. Ďakujem.. to jediné zo mňa vyšlo, a môj úsmev pretrval, no svit v očiach vyhasol.

Hééj... Všimla som si, že aj keď sa usmieva a vyzerá byť celkom rád, jeho oči vravia presný opak.
Naklonila som sa teda k nemu a objala som ho, aby som ho trochu utešila.

Jej objatie ma trochu utešilo a ja som sa začal správať normálne, nechcel som teraz nič kaziť. Ďakujem.. zopakoval som, ale tentoraz z úsmevom a plamienkami v očiach. Ale.. Ak mám byť úprimný, asi budem smutný častejšie.. uškrnul som sa.

Pobozkala som ho na líce a potom som sa odtiahla.
Ty sa nikdy nepoučíš. Stále využívaš situácie! Rozosmiala som sa. Mala som z neznámeho dôvodu dobrú náladu.

Po jej bozku mi ako jediná pamiatka ostal červený rumenec na líci. Oklepal som sa trasením hlavy a uškrnul som sa na Kimi. Ak by som to nezneužíval, nebol by som tu.. Prezrel som si reštauráciu, z ktorej už odišla väčšina ľudí, takže sme mali trochu viac súkromia. Mňa by zaujímalo, prečo si prijala prácu.. Keďže nechceš byť Takikágem..

Pokrútila som hlavou a zasmiala sa.
Jeho ďalšia otázka ma však zarazila. Nevedela som, ako mám odpovedať, ale nakoniec som predsa len niečo zo seba vytiahla.
Ani sama neviem. Zrejme to bolo z nudy a možno aj kvôli tomu, že ma babka presviedčala. Pokrčila som ramenami.

To vážne? Tý vado.. niečo ma napadlo. Zvesil som hlavu k zemi a sledoval som svoje šnúrky na topánkach.

Navyše som ešte nevedela, že si Takikage... Doplnila som.
Potom som si všimla, že sa začal pozerať na šnúrky na topánkach. Héj! Čo je na tých šnúrkach také zaujímavé? Tlmene som sa zasmiala...

Na chvíľu som zdvihol oči, z ktorých znova zmizli plamienky. Neviem, asi zloženie... znova som sa na ne pozrel. No vlastne som hľadel na krabicu, ktorú ako pako nezabalil a až svietil nápis.. Životné veľkosti plyšákov...

Prižmúrila som oči a všimla som si nápis "Životné veľkosti plyšákov". Nadvihla som jedno obočie a pozrela som sa na Naa.